Spoločne stavať dom dobra

Autor: Róbert Flamík | 2.10.2011 o 13:34 | Karma článku: 1,06 | Prečítané:  327x

Chcem sa s vami podeliť s jednou úžasnou akciou, ktorú sme spolu zažili v našom Pastoračnom centre, v Partizánskom na Šípku spolu s viac ako 200 účastníkmi... deťmi, mladými, rodičmi ich ratoliestkami a hlavne s animátormi a animátorkami –  vačšinou pubertiakmi. Tento článok je hlavne o nich a pre nich. Za nás všetkým jedno úprimné „Ďakujem“.

Keď sme minulý týždeň mali otvorenie nášho pastoračného centra, veril som, že to dopadne dobre. Videl som veľmi šikovných animátorov a animátorky, ktorí sa s nadšením a vervou pustili do tejto akcie. Nerobili to mechanicky, strojene. Dali do toho svoje srdcia. S odvahou a aj veľkým rizikom, že to nemusí dopadnúť dobre. Spolu sme sa za to modlili, aby nás Boh viedol, tak ako nás celkom istotne vedie svojou láskou každý jeden deň. Neviem ako oni, ale ja osobne som zažíval nesmierny úžas nad tým množstvom detí, mladých, rodiniek, ktorí sem prišli. Ktorí neprišli len kvôli atrakciám, zábavám a peknému počasiu, ale hlavne kvôli tomu, že túžili po niečom viac pre svoj život. Mal som nesmiernu radosť. Oni stadiaľto odchádzali zmenení. Uverili v lásku. Lásku, ktorej – oni naši mladí priatelia – sú nositeľmi. Je jej nich tak veľa! Tak veľa lásky je v nich  a oni ju rozdávajú ďalej. Neboja sa byť dobrými! Nie vždy je to ľahké a často krát majú pocit a niekedy i presvedčenie, že sú sami, že to nemá zmysel, že to nezvládnu, že to zlo ich prevalcuje, že by bolo možno lepšie byť len tak...

Keby som sa ešte mohol vrátiť ku otvoreniu nášho pastoračného centra, spomenul by som okrem iných jednu vec. Večer sme išli ešte hrať futbal do telocvične pri gymnáziu. Vracal som sa sám domov pešo, chcel som sa modliť a užívať si s vďačnosťou tie nádherné okamihy, ktoré sme zažili pri otvorení. Keď som prechádzal cez toto naše sídlisko, cez náš domov, prišla mi na um jedna paralela s minulosťou. Skúsim vám ju v krátkosti opísať.

Vo Viedni svojho času, pred prvou svetovou vojnou panoval istý blahobyt. Bola tam však ešte jedna smutná záležitosť. Každý jeden deň tam niekto spáchal samovraždu. Bolo to tragické a smutné. A práve v tom čase začal svoje pôsobenie psychológa v tomto meste Viktor Emanuel Frankl. Psychológ hľadajúci zmysel života, sveta, vecí. On vymyslel jednu aktivitu, ktorej výsledkom bolo to, že aspoň na jeden deň, nebola v tomto meste žiadna samovražda. Dokázal do mladých ľudí vložiť túžbu po skutočnom živote.

My sme ten skutočný život žili spolu – a to je nesmierne vzácne – práve v tú nedeľu. Postavili sme múr zlu a snažili sme sa budovať spolu – kráčajú za naším Dobrým Pastierom, Ježišom Kristom – pastierom duší svet naplnený opravdivou láskou. Na jeden deň a verím, že nielen na jeden sme tomuto sídlisku i sebe darovali opravdivú radosť, život, lásku. Ježiš je tou láskou, milí priatelia. Ježiš je Láska. Skutočná. Reálna. Tu prítomná medzi nami a živá. Opravdivo živá.

Želám vám pekné dni.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?