A ktorý deň nie je pekný?

Autor: Róbert Flamík | 24.1.2012 o 9:43 | Karma článku: 7,48 | Prečítané:  991x

Túto otázku mi položil starší pán, ktorý ma bral z Rajeckej Lesnej do Nitrianskeho Pravna, keď som sa včera vracal domov z púte k Mamine. Dovoľte mi, práve dnes, keď uložíme telo jedného nášho drahého mladého do zeme, pozastaviť sa nad jeho otázkou a pozrieť sa aj kúsok ďalej...

Ktorý deň?

Dalo by sa povedať takmer každé ráno: dnešok.

Keď som sa v piatok dozvedel, čo sa stalo, že si tragicky zahynul, prišlo mi to nesmierne ľúto. Chcel som plakať. Hneď som išiel do kostola k Mamke a prosil som za Teba Božie Milosrdenstvo, aby Ťa prijalo k sebe. Poslal som prosby o modlitbu par svojim drahým blízkym. Stavali sme rebrík... Ten, po ktorom Ťa Mamička zobrala k sebe. Tak veľmi si tam chcel ísť! A teraz si doma...

Prečo píšem z takou istotou, o Tebe, drahý Juraj? Zakladám si na svojom sebavedomí (je dosť nízke...), či múdrosti (viem, že nič neviem, by bolo teraz na mieste...), či viere (verím, pomôž mojej nevere... to sedí) alebo na čom?

Včera medzi Kľačom a Fačkovom kráčajúc hore nechávajúc na seba padať vločky snehu som sa modlil: „Pane, verím, že mi pošleš nejaké auto, ktoré ma hodí do Rajeckej Lesnej ku Mamine.“ V tom asi o 3 – 4 sekundy (skôr som to meral pocitovo než časovo) zastavili hneď dve. Nastúpil som do toho druhého. (Inak v živote mi nezastavili naraz dve autá... dar...). Začali sme sa rozprávať. „Som katolícky kňaz, salezián, rehoľník, pracujem s mládežou. Občas potrebujem ticho a modlitbu a tak som sa vybral na púť k Mamke.“ Rozhovor pokračoval ďalej a tento milý pán mi cestou hore na Fačkov hovoril o smrti svojich dvoch drahých blízkych, o tom ako sa prišli s ním rozlúčiť, o tom ako verí, že smrťou sa len začína Život, o tom, že kto dobre žije a koná dobro, bude žiť... Veriaci, kresťan katolík, priatelia a hlavne Človek, muž, ktorý pomohol mne, môjmu kamarátovi, po ceste vyťahoval auto z priekopy, bez hrubého slova... bez smútku, bez znechutenia... Verí a miluje...

Jurko, preto verím, že si tam hore. Preto verím. Lebo Ty si miloval a konal dobro. Ty si veril toľkým a túžil si po ich šťastí. Neverím, že to tým, čo urobíme dnes (predpokladám s množstvom sĺz, hlavne od Tvojich najdrahších, myslite na nich, prosím...) to skončí. Neverím...

Láska, prijmi ho k sebe... a toľkých iných... Verím Ti.

Tvoj kňaz.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Teplota rýchlo rastie, klíma zlomila rekord tri roky za sebou

Rok 2016 bol najteplejším rokom v histórii záznamov. Zmenu klímy priamo cítime už aj na Slovensku

SVET

Videl som padať horu, opísal lavínu preživší z hotela

Taliansky hotel zasypala lavína, nezvestných je takmer 30 ľudí.

EKONOMIKA

Filkova nástupkyňa: Do zahraničia nám odchádza 300-tisíc Slovákov

Hlávková má pre Šrámkovú pozitívny efekt.


Už ste čítali?