„Aj ja som stopoval, svojho času... Raz si pamätám, ako nás z Mníchova zobral jeden chlapík. Celú cestu počúval naplno Jacksona. A my dvaja pankáči s čírami vzadu v aute... Bol čudný.“
Takto sme sa „rozkecali“.
„A čo Ty vlastne robíš?“ Klasická otázka, pri ktorej mám vždy trošku trému... (priznám sa).
A po pravdivej odpovedi, že som salezián vychovávateľ a kňaz, sme zrazu išli hlbšie...
„Každý deň sa naháňam za tými materiálnymi vecami. Nebaví ma to. Duchovný život je oveľa bohatší.“
Veta, ktorá vo mne zostala, keď som sa brodil v snehu hore na Veľký Inovec. Sám v tom veľkom tichu, v modlitbe a v úsilí byť pravdivý pred Ním i pred sebou... Som naozaj nositeľom tohto bohatstva? Tohto skutočného života alebo som len karikatúra Jeho lásky, ktorá sa hrá na niekoho...
Zostáva vo mne veľa nezodpovedaných otázok. Viem, že ma miluje, viem, že tú lásku mi prejavuje, i keď si ju vôbec nezasluhujem a viem, že som povinný a túžim ju dávať ďalej.
Tak ako môj priateľ, s ktorým som sa zoznámil skrehnutý na jednej ceste smerom na jeden vrchol a toľkí iní počas včerajšieho dňa...
Ďakujem Ti. Drž sa, kamarát... a zasa raz na ceste...
Salezián kňaz. +r.