Akokoľvek je silná moc tmy, nie je ona tým, čo zostáva. Ona pominie. Ona odíde. Ranné lúče nádeje, ktorá je silnejšia ako smrť, zvíťazia... Nezastavia moc života tiene smrti. Neporazia ju falošné a klamlivé pavučiny... To pominie.
Odhodlanie milovať nás tvorí. Stávame sa ľuďmi nie na základe našich pádov, ani nie na základe našej moci, schopností, vzťahov... Stávame sa ľuďmi v škole nezištnej lásky. Tej, ktorá dvíha skľúčených, chráni slabších, objíma plačúcich, súcití s trpiacimi... Lásky, ktorá nie je teoretickou príučkou. Lásky, ktorá je telom a krvou.
A túto lásku z mäsa a krvi, lásku, ktorá dáva srdce vidím v nich, v drahých mladých. Túžia po nej, hľadajú ju tak veľmi, padajú, ale verím, že v ňu veria. Sú jej nositeľmi. Sú našou budúcnosťou, priatelia. Buďme im, prosím nablízku. V ich mene vám ďakujem.
Salezián, kňaz.
+r.