Protiklady a protirečenia

Autor: Róbert Flamík | 14.2.2012 o 10:30 | Karma článku: 9,15 | Prečítané:  866x

„Zoberiem Ťa do vozíka?“ Spýtal sa ma na výpadovke v Piešťanoch chlapík, ktorý si viezol z Tesca nákup. Cítil som z neho alkohol, cigarety, ale aj oveľa viac. Dobrotu jeho srdca. Taká bola celá moja púť na miesto, ktorého som sa bál...

„Som Martin.“ Hovorí mi mladý muž s blaváckym prízvukom neďaleko Chynorian, kam som dokráčal pešo so Žabokriek.

Debata v aute. Tá klasická otázka typu:čo robíš. Jeho svedectvo o tom ako mu malému zomrela mamina, o otcovi alkoholikovi, ktorý skončil v delíriu, o tom, že svoju mladosť prepil, prehýril, o tom, ako raz sedel v bare, kam chodil každý deň a obzrel sa dookola na stálych návštevníkov... „Keď som videl tie ich pohľady... nechcel som takto skončiť.“ O tom, ako sa spoznal so svojou partnerkou po návrate s koncertu Metallici. „Tak som ju mal rád, že som sa chcel kvôli nej meniť.“ O jeho šťastí z práce, o malom deväťmesačnom synovi, o jeho vášni pre tvrdú muziku... o jeho odvahe čeliť zlu a robiť dobro...

V Piešťanoch pri pumpe som dostal tú lákavú ponuku ísť na nákupnom vozíku do Trnavy... toto ma celkom potešilo...

„Ako sa máme?“ Takúto otázku som ešte od šoféra nikdy nedostal...

„Vidím, že máš na prste legitimáciu.“ (myslel tým môj drevený ruženeček, ktorý krútim, aby som sa upokojil a aby som žehnal a túžil mať rád... dá sa to nazvať asi aj modlitba...)

Muž, ktorý ma odhalil hneď. Nebolo treba otázok. Videl a vedel. Róm... Toľká dobrota v očiach, toľká túžba mať rád. Nemal som odvahu sa do nich pozrieť, hanbil som sa...

Nechal ma blízko Trnavy. Protiklady... Na miestach, kde som čakal, že sa dostanem do auta hneď som takmer zamrzol a na diaľnici ma hneď do auta zobral mladý vysokoškolák. Možno chcel prehodiť pár slov o skúške, z ktorej išiel, možno chcel spraviť dobro... Protiklady dobra...

V Trnave káva s jedným blízkym človekom, ktorý má rád a učí sa byť šťastným. A pokec s jednou pani, ktorá sa mi snažila pomôcť...

A z Trnavy pešo pár kilometrov až ma zobral k sebe jeden starší pár na športovom forde.

„Šesť a pol roka sa chodíme starať o moju mamu do Lozorna. Každý víkend. Nechceme ju dať do domova dôchodcov, tam by zomrela.“ Úplne milí. On starý rocker s náušnicou v uchu a dlhé vlasy, ona milá pani a medzi nimi toľká láska. (Spomenul som si na jednu pieseň od Petra Gabriela: The book of love, pokojne mohli byť v tom klipe.) Jednoduchí a šťastní. Protiklady...

V Modre za pár drobných pohľadnica rodičom, najlacnejšie žemle, správa blízkym... a valíme ďalej.

„Vidím, že si seriózny turista.“ Muž na terénnom aute. „Snáď hej“, hovorím mu. A klasická otázka ohľadom mojej identity. „Tak Ťa zoberiem až tam hore.“ Myslel tým chatu, kam som mal ísť...

Bol som tam prvý, hoci som tam netúžil ani prísť...

Pomohli mi ľudia, ktorých by som si ani nevšimol...

Zažil som dobrotu, ktorú som si nezaslúžil...

Protiklady a protirečenia...

Prečo sme milovaní, ak láska, ktorou sme zahŕňaní je pre nás často krát len ilúzia?

Prečo je nám daný dar života, keď často krát ho chceme stratiť?

Prečo sme predchádzaní toľkou dobrotou, keď si to naše srdce vôbec, ale vôbec nezaslúži?

Čo myslíte, prečo?

Pekný deň.

Salezián, kňaz.

+r.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?