Božie zápisy na vrub našich duší

Autor: Róbert Flamík | 30.4.2012 o 17:27 | Karma článku: 12,19 | Prečítané:  695x

Ako prejsť cez to, čo sa nám zdá oveľa väčšie od nás? Dá sa uprostred toľkých dolín strachu a obáv o zajtrajšok a výčitiek zo včerajška veriť tomu, že Boh nás miluje, neopustí a vedie? Po dnešnom stope, opäť hovorím áno.

 

Muž, ktorý ma dnes zobral z Poluvsia pri Žiline až do Prievidze sedel v suzuki. Tmavé okuliare, pristrihnuté fúziky...

„Ste študent?“

Otázka, ktorá naštartovala našu spoločnú púť na ceste Domov...

„Asi pred rokom mi zomrela žena. Tešili sme sa na spoločný dôchodok.“ Pretrel si oči. Mal som pocit, že tam je slza. „Našli jej rakovinový nález. Päť rokov s tým bojovala. Ale myslím, že zomrela na vysoký tlak.“ (Pri tejto informácii mi bolo veľmi smutno a aj pri tej, čo príde...) „Večer som išiel som skôr spať, mal som totiž ísť pomôcť jednému kamarátovi. Ten mi volal o pol druhej. Keď som sa zobudil, videl som ju vo veľmi zvláštnej polohe. Bolo už neskoro pomôcť.“ Potom mi hovoril so svadbe ich dcéry, ktorá bola naplánovaná a bola len niekoľko dní po smrti jeho manželky a ich maminy...

„Ja som tu už ani nemal byť.“ Toto ma tiež celkom dostalo... „Ako dvadsaťtriročný som bol celkom spálený na uhoľ. Celkom dobre si to pamätám. Bolo to pri jednej pracovnej nehode. Nemal som to prežiť...“

Ale sedel vedľa mňa, po vyše ako tridsaťročnom krásnom manželstve, po narodení a výchove ich dcér, po prijímaní Božej vôle a života tak, ako prichádzali...

Ešte mi hovoril aj o tom, ako mu sedemročnému zomrela mamička, o tom, ako mu zomrel oco, keď ho najviac potreboval, o vážnom úraze na motorke, o tom, ako sa musel prestať venovať jednej svojej záľube, o tom, že chce stále životu čeliť s odvahou, o jeho priateľke...

Bola to cesta Domov. K Bohu, ktorý – som presvedčený – nestvoril človeka pre smútok, ale pre radosť a ktorý ho vedie s nežnosťou a vernosťou. V to verím na cestách údoliami života. On kráča pred nami.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?