O Božej radosti

Autor: Róbert Flamík | 25.7.2012 o 13:07 | Karma článku: 11,69 | Prečítané:  506x

Nie svet nás súdi. Nie naše slabosti a neprávosti... Hoci tie často krát nad nami zvíťazia a hodia nás do prachu neochoty žiť, sme neustále povolávaní k láske a k radosti z bytia ako takého, z jeho zázračnosti a výnimočnosti...

Našiel som včera u nás na fare jeden slamený klobúk a jeden malý štýlový bicyklík a spravil som jedno rozhodnutie. Spravím troška zo seba blázna, aby som potešil aspoň niektorých... A dobrý Boh mi začal do cesty zaujímavých mladých ľudí...

Martin, budúci herec, pokecali sme o raste a dozrievaní...

Chlapci na basketbalovom ihrisku, kde som mohol blahoželať Jakubovi k dnešným narodkám, požičať Palimu bicykel a s Paťom sa troška „ponaťahovať“.

„Pozri aký veľký bublifuk“, hovorí mi malý Tomáš spolu s kamarátom Matúšom. A skutočne v ruke držia bublifuk, ktorý vyzerá ako policajný obušok, len s tým rozdielom, že vytvára obrovitánske bubliny veľké ako hlava...

Radka a Duda, kedysi som ich „vyhodil“ z nášho pastoračného centra za nejakú hlúposť a dosť ma stále škrelo a Peťo. Sedia vedľa seba. „Začíname tábor, nechceli by ste pomôcť ako pomocné animátorky a animátori?“, skúšam hádzať možný bod priblíženia sa... „No to by sa dalo...“ Srdce mi išlo vyskočiť od radosti z toho, že sa chcú otvárať životu...

„Hej Robo“, ani som si ho nevšimol, sedel pri malom obchodíku spolu s jednou dievčinou. Hľadajúci a úprimný Majo. „Podporte úbožiaka“ a nakláňam svoj (neukradnutý) klobúčik. Dievča mi hovorí: „Herrgott, šak ťa platí Cirkev.“ Zasmiali sme sa. Majo chce ísť tiež na tábor, pomôcť, zabudnúť na svoje trápenie, ožiť... Žiť.

A valím ďalej. Za tým blokom stretám Paliho s jednou dievčinou, volám ho na tábor a ide. Dievčatko sa volá Monika. O chvíľu sa tam zjavia budúci šiestaci Samo, Nikolas a Jakub. Sú to fiškusi ako sa patrí, ale sú to aj chlapci, ktorí sú veľmi úprimní. Spoločne si robíme žarty z animátoriek, čo idú okolo... „a teraz všetci spoločne: Pochválen...“ Zasmejeme sa, pozvem ich ku nám a idem ďalej.

Ďalšia zastávka skejtpark s kamarátom Lukášom... „Toto sme si sami namaľovali.“ Hrdo hovorí tento mladý muž s ružencom na prste. Bavíme sa o babách... Hovorím mu o tom, ako im nerozumiem... A on, skúsený a súcitný mladý muž hovorí o svojej skúsenosti vzťahu a o tom ako jej chce byť nablízku... „to treba cítiť“. Oceňujem to. Je skvelé stretnúť mladého muža, ktorý rozumie logike lásky, ktorá je v milujúcom srdci...

A žeby posledná zastávka? „Školník tam má slivky, sú skvelé...“, kričí mi Šimon... Dávam si len černice s chlapcami, pár slov... A potom sa stredoškolákom Šimonom. Hĺbka v očiach, hĺbka v slovách, nádej... Túžba myslieť pozitívne a vidieť dobro. Potešilo ma to...

Klobúk som vrátil, bicykel tiež, čas sa pominul, prišiel večer a ja som bol šťastný z daru týchto krásnych mladých ľudí, ktorí uprostred strachu, klamstva a povrchnosti chcú mať svoju tvár i srdce...

Ďakujem Ti za všetko, dobrý Bože.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?