O "pomoci" Bohu

Autor: Róbert Flamík | 3.8.2012 o 9:54 | Karma článku: 11,05 | Prečítané:  850x

Tak dlho som si myslel, aký som pre Boha nevyhnutný a v podstate stále si zakladám na svojom statuse Božieho muža... Keď som však včera poobede sedel na pumpe čakajúc na stop domov, dostal som dar pochopiť sa aj troška inak...

Boh nepotrebuje človeka, aby spasil človeka, ale potrebuje človeka, aby ho miloval. Skutočná láska je vložená do tohto sveta ako malé dieťa do náručia matky. Ako môže milujúca mama byť učiteľkou lásky, ak v jej srdci je len chlad? V mojom srdci bol chlad. Chlad sa mení len skrze lásku. Tá nie je teóriou, tá je objatím, prijatím, vypočutím, úsmevom... Láska sa stáva darom a obdarovaný sa stáva darujúcim. Je vôbec krajšia pravda od tej, že sme milovaní bezhranične? Kto z nás má právo nebyť milovaní? Sme ako malé deti, čo v kolobehu tohto ustráchaného a uponáhľaného sveta chcú na chvíľu veriť v oblaky s nebom, snívať pri okrúhlom mesiaci, či nechať sa zaujať obyčajne neobyčajným vtáčím spevom. Prečo teda utekáme z tej náruče preč? Prečo?

Dlho som žil v sebaklame, že mňa potrebuje Boh, včera mi ukázal, že ma chce mať rád. Mať rád... Prijatie lásky ako jedinej oslobodzujúcej sily pre srdce...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?