Zobrali ma do svojho parádneho auta. Dvaja mladí muži. Najprv neisté pohľady, potom priateľská debata a na záver zakývanie s prianím všetkého dobrého. Nenápadní, obyčajní a predsa v niečom zvláštni. V túžbe tvoriť, niečo za sebou zanechať.
Boris. Zobral ma až do Piešťan. „Vieš, môj oco by ti nezastavil, ja hej.“ Otázky o zmysle života, otázky o tom podstatnom. Hodil ma až ku piešťanskému Tescu, vymenili sme si kontakty a verím, že sa dakedy zastaví v našom skejtparku zaskákať si na svojom skejte.
Zaujímavý mladý muž. Opäť v niečom iný. Pýtajúci sa a hľadajúci.
Mladá rodinka niekde od Hrašného. Krásny myjavský prízvuk a ešte krajšia atmosféra v aute. Malá Zuzka a Danielka, ktoré mi tam vzadu robili veselú a radostnú spoločnosť a ich rodičia. Otvorení. Úprimní. Iní... v prijatí, v radosti, v zábave aj uprostred boja a bolestí... („Svine do neba Pánbožko neberie“... prosím nemäkčite, bude to lepšie znieť... jeden z ich citátov)
Muž, ktorý ma zobral na Myjavu mi opäť potvrdil, že svet je malý, keď sme zistili, že máme takmer rovnakého známeho.
A Michael. Rakúska značka. „Dáš si?“ Ponúkol ma jednou. Tak som si s ním zapálil. V pondelkový podvečer na poloprázdnej ceste v uháňajúcom aute sedeli vedľa seba katolícky kňaz a pravoverný moslim a fajčili a debatovali. O čom? Večná téma. Zmierenie sa so sebou. „Raz v živote som spravil jednu chybu. Kvôli žene som premrhal 100 000 euro. Už nikdy viac nebudem veriť človeku. Verím Alahovi a sebe.“ I ja som sa mu priznal so svojimi chybami a s tým, že ich prijatie je nad moje sily. Rozlúčili sme sa ako priatelia. Bol iný v túžbe byť dobrý.
A potom? Podvečer a starý pán, dedko, ktorý mi s obrovskou radosťou rozprával o svojich vnúčikoch a deťoch...
A pán, ktorého som v živote nevidel na pumpe v Radošovciach mi hovorí: „a Vy čo tu robíte? Zoberiem Vás domov.“ Po ceste debata a podelenie sa... Prečo?
V čom je naša túžba po živote? Je v nás samotných, ktorí neprestajne zápasíme so svojou pominuteľnosťou v túžbe zanechať po sebe „to niečo“, alebo je v láske Božej a ľudskej, ktorá sa ku nám skláňa a neustále nás pozýva žiť?
Želám vám pekné dni.
S úctou.