Pred krátkym časom mi volal jeden môj priateľ. M. Študuje špeciálnu pedagogiku pre nepočujúcich. Veľmi som sa tešil tým pár slovám spolu s ním.

„R., študujem, ale popri tom pracujem na jednom internáte pre postihnutých. Mám šesť mladých ľudí na starosti. Venujem sa im. Som šťastný, že im môžem pomáhať.“

Mimochodom mal možnosť študovať pol roka na jednej z najlepších univerzít v Nemecku práve tento odbor. Písal projekty na pomoc takýmto deťom, momentálne organizuje pomoc pre deti v Sudáne – adopciu na diaľku.

Hovorí mi o ňom jeden jeho veľmi dobrý kamarát: „minule sme boli s partiou kamarátov na jednej diskotéke. Mali sme drahé oblečenie, značkové veci, vtedy sme sa pozreli, kde je M. On sedel vonku na lavičke s bezdomovcom a počúval ho...“

Celý rok sa venoval jednému slepému a chodil s ním behávať.

Hovorí sa, že zdieľaná bolesť je menšia a že súcit pomáha. M. brat je nepočujúci a nemôže rozprávať... Súcit a nie odsúdenie tých okolo nás môže urobiť aj dnes kúsok sveta krajším.

Jedna z jeho viet (aj tá prvá je od neho) „ten, kto začal slúžiť iným, našiel zlato života.“

Milí priatelia, našli ste už niekedy zlato? Možno práve dnes...

Želám vám pekné dni.

S úctou.