Znamenia nádeje v. 11: „Je tu stále so mnou“

Autor: Róbert Flamík | 11.10.2012 o 14:41 | Karma článku: 11,50 | Prečítané:  531x

Mnohí výnimoční ľudia, ktorí sú okolo nás, vôbec tak nepôsobia. Ba dokonca si ich ani nevšimneme. Včera som dostal dar stretnutia s jednou takouto výnimočnou ženou. Pár slov o nej a hlavne od nej vám chcem ponúknuť aj v tomto blogu.

Privítala nás veľmi srdečne. Pôvodne sme tam mali prísť zobrať iba jabĺčka, ale jej veľkodušnosť a dobrota nás „prinútili“ zostať tam dlhšie.

Začala nám rozprávať o svojom živote, o svojom dome, deťoch, trápeniach a hlavne o svojom manželovi, s ktorým spolu prežili tridsať štyri rokov krásneho spoločného života...

„Všetko vedel spraviť. Bol veľmi šikovný a zručný. Veľmi sa tešil na dôchodok. Zriadil si včely. Raz, keď chcel ísť autom za nimi, padol mi pred bránou a zomrel. Ešte pri raňajkách sme spolu sedeli.“

Už je dvadsať tri rokov vdovou, ale cíti jeho blízkosť, stretajú sa v sne verí aj v stretnutie „tam“ a „potom“...

„Myslím si, že žena tvorí domov. Ak sa tam muž dobre cíti, sú šťastní obidvaja.“ Sama sa dotkne tejto háklivej témy. Verí v lásku a v dobrotu ľudí okolo, hoci sa kriticky pozerá aj na ľudí, ktorí jej ublížili. Videlo sa mi však, že to podstatné to nie je, že tam nevíťazí sklamanie, znechutenie a ani smútok, ale nádej.

„Vám by mali dať špeciálne ocenenie za pekne zriadenú záhradku“, chváli sa nám ohodnotením, ktoré jej dal pán poštár a v očiach má šibalské plamienky radostnej dievčiny.

A keď už pomaly odchádzame, dajako príde ešte jedna téma... „Môj muž ešte predtým než rukoval, v jednom kostole urobil mnoho mramorových ozdôb. Nepriznal sa s tým. Ale raz som mu na to prišla. Zostal mi po ňom jeden krásny kríž.“

Myslím, že nielen ten, ale aj to množstvo dobra a lásky, ktoré si odovzdali medzi sebou a ktoré darovali aj toľkým i iným.

Prajem vám pekné dni, milí priatelia a čitatelia.

S úctou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?