Tajomstvo života v. 9: 13.00

Autor: Róbert Flamík | 22.11.2012 o 13:38 | Karma článku: 11,76 | Prečítané:  748x

Bolo to presne pred týždňom. Mal som jedno poslanie. Modlil som sa. Nevedel som, ako to celé dopadne. Pociťoval som však veľmi zvláštny pokoj. Dnes mám túžbu podeliť sa s vami so zázrakmi. Ak máte chuť, nech sa páči.

 

Mal som ísť do jedného mesta na L. Prosila ma o pomoc jedna vzácna priateľka. Mali sme hovoriť spolu niečo o stopovaní. Veď prečo nie...

Stál som na ceste za mestom, ktoré som si obľúbil pre jeho ľudí a čakal. Zvyčajne sa modlím... „Pane, ak chceš, dostaň ma tam, kam chceš, tak ako chceš a posaď ma k tomu človeku, ku ktorému Ty chceš.“ A potom...

Najprv to bol otec rodiny.

Potom mladý muž, ktorý práve skončil vysokú školu a poctivo a s odhodlaním si hľadal prácu. Nebavili sme sa o viere, ale o živote áno. Dal mi veľmi silnú lekciu... „Minulosť nechaj tak, netráp sa ňou. Ži.“ Z očí mu sršalo odhodlanie žiť.

A potom v P. čakanie. Dvaja muži z O. Zobrali ma k sebe a nielen do auta, ale aj do svojho sveta. Otec a syn. Tá láska sa tam dala krájať. Medzi nimi som sa cítil naozaj dobre a to veľmi. Zobrali ma až do K. a tam sa ma pýtali: „A čo ty vlastne robíš?“ „Som katolícky kňaz“, odpovedal som. „Prepáčte...“ „Chlapi, prosím, len mi nezačnite vykať, som len obyčajný Robo.“ „Ja som P. a ja O.“. Škoda, že sme nemali viac času, asi by sme sa spriatelili...

A potom mladý muž z P. Ten ma „hodil“ až do R.

Všetko dopadlo ako malo? Splnila sa moja modlitba?

Myslím, že Boh je Boh prekvapení. Nemusíte súhlasiť, ale cez všetko som presvedčený, že to, ako si ma viedol, nebola náhoda. Dal mi stretnúť ľudí, ktorých som potreboval stretnúť. Dal mi možnosť učiť sa od nich. Dal mi možnosť byť spolu s nimi, modliť sa a počúvať.

V R. som mal byť o 13.00. Veľmi som tomu neveril, že to vyjde, veď vzdialenosť, okolnosti... Ale tlačili sa mi očí slzy vďačnosti, keď sme presne o 13.00 míňali tabuľu R.

A preto ďakujem Tebe vzácna priateľka za pozvanie a čas spolu s Tebou, ktorý bol pre mňa taký nádherný. Tebe, otec, syn, otec a syn, muž za pomoc... A nakoniec Tebe, Priateľu, že Si.

Želám vám nádej a pokoj, milí priatelia a známi.

S úctou.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?