Tajomstvo života v. 12: Malé modré autíčko

Autor: Róbert Flamík | 5.12.2012 o 13:37 | Karma článku: 13,58 | Prečítané:  466x

V tomto čase adventu v očakávaní Vianoc si občas spomínam na ľudí, ktorých som v živote stretol. Boli to mnohé veľmi zvláštne a zároveň veľmi pekné situácie. O jednej z nich vám chcem, milé priateľky a milí priatelia písať aj dnes. Želám vám príjemné a pokojné čítanie.

Bolo to už takmer pred šiestimi rokmi. Práve vtedy som pôsobil ako kňaz a vychovávateľ na jednom internáte v jednom malom, ale veľmi peknom meste. Boli to krásne chvíle, ktoré ma mnohému učili. Jednou z vyučovacích hodín bolo i „stopovanie“...

„Nechceš ísť s nami?“ Pýtajú sa ma chlapci tretiaci na strednej. Ideme dakde stopom. A takto to začalo... (Mnoho krát v živote stačí jedna veľmi jednoduchá otázka, či situácia a sme odrazu pred jedným veľkým dobrodružstvom...)

„Chlapci, poďme spolu do M. Pozrieme si po ceste aj hrad Č.K.“ Navrhujem im nové stopárske lekcie.

A tak sme išli. Boli sme ôsmi. Dosť veľká skupina na to, aby sme mali šancu tam prísť vzhľadom k tomu, že už sa aj skôr stmievalo a my sme vyrazili až poobede...

„Mohli by ste nás prosím zobrať?“ Klasická otázka na jednu milú mladú dámu v jednom peknom malom autíčku. „Kam by ste chceli ísť?“ Pýta sa nás s milým úsmevom. Odpovedáme miesto našej stopárskej destinácie a po jej súhlasnom prikývnutí už sedíme v aute... Po ceste ku nám prisadnú aj naši dvaja ďalší kamaráti, a tak táto odvážna mladá žena má zrazu vo svojom malom autíčku plnú osádku... Cesta je skvelá, smejeme sa, zhovárame, až nás nakoniec vykladá až pod spomínaným hradom. Ďakujeme jej a len tak medzi rečou jej ďakujem aj za peknú hudbu, ktorá nám spestrovala naše spoločné putovanie. Lúčime sa... Ona ide nevedno kam a my spolu s ďalšími, ktorí tiež postupne prichádzajú, ideme na hrad, potom do M. na zmrzlinu a domov. (Nebudem vám písať o ďalších dobrodružných stopoch toho dňa, ale asi najzaujímavejšie bolo sedenie na voze s ďatelinou vedľa vidiel..., to sa tak ľahko nezabúda, na malom traktoríku...)

Nuž dalo by sa aj skončiť, ale o pár dní mi prišla obálka. Otvorím ju a v nej tá skvelá hudba na CD a na ňom napísané úhľadným písmom: „tak toto je to, čo nám dotváralo nedeľné rozhovory v tom malom modrom autíčku (smajlik) maj (te) úsmev všade po kapsách!“

Milé priateľky a milí priatelia dodnes mi tá hudba hráva a pripomína jedno krásne dobrodružstvo. A to, čo priala táto naša spolupútnička nám, to prajem i ja vám: „majte úsmev všade po kapsách!“

Pekný Advent!

S úctou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?