reklama

Po cestách pokoja v. 5: Sen jednej pubertiačky

Už je to nejaký ten čas, čo sa poznám. Je to aj nejaká doba, čo je v zahraničí. Smutná? Ani nie... O jej sne vám túžim ponúknuť zopár slov. Je ale asi dosť odlišný od snov mladých v jej veku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pamätám si na jeden rozhovor s ňou. Slnko pomaly zapadalo nad našim sídliskom a ona s celou svojou rodinou mala odcestovať preč. Prišla na pár slov pred svojím „exodom“ do Číny.

„Mám jeden sen. Je o tom, žeby som chcela mať domov pre opustené deti. Pre deti bez rodičov, bez lásky, bez snov.“

Akoby sa mi na chvíľu zastavil čas. Ako je to možné, že v srdci tejto šestnásťročnej dievčiny je niečo také krásne? Veď má toľko talentov, možností a darov, nemohla by ich rozvíjať inak?

Pred pár dňami sme si písali. Len pár slov, myslel som si... Ale na otázku „ako sa máš?“ sa rozpísala. Ale prenechám jej slovo:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale dnes som bola zo šiestimi mentálne postihnutými sirotami v jednom zábavnom parku a úplne som sa do tých detí zamilovala! Strašne mi takéto veci chýbali Ale keď som bola s deťmi tak som zabudla úplne na chorobu.

Keď o tom teraz premýšľam, môj sen boli vždy deti ktoré boli vďačné a ktoré sa dokázali radovať zo všetkého lebo nemali nič.

Takéto deti majú najväčšie srdcia... A najúprimnejšie gestá

Sú jednoduché, ale pritom podvedome túžia tak strašne po láske!

A ja som im dnes dala všetko čo som mala a bola som taká zrelaxovaná...

Ale bolelo asi len to, že niektoré deti ani nemali mená...

A ani opatrovateľky nevedeli koľko majú rokov!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To bolo úplne srdcervúce...

Tak vieš, keď porovnáš ich radostné srdce a moje, tak na nich nemám.

Bola som strašne vďačná za skúsenosť v pastoračnom centre, ale viem že také deti majú len malinké starosti oproti týmto deťom. Síce môžem povedať že mentálne postihnuté deti to majú oveľa ľahšie byť sirotou , lebo sú vo svojom nereálnom svete.

A nebolí to až tak...

Ja sa detí nemienim vzdať!“

V duši mladého človeka je mnoho krásnych snov. Túži ich odovzdať, darovať, zanechať za sebou niečo pekné, trváce, niečo, čo nie je o veciach, ale o srdci, dobre a o láske. Želám vám, aby ste takýchto krásnych mladých stretali a boli im oporou a povzbudením.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

S úctou.

Róbert Flamík

Róbert Flamík

Bloger 
  • Počet článkov:  553
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík:  Z môjho vnútrarozličné hlasySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu