Po cestách pokoja v. 5: Sen jednej pubertiačky

Autor: Róbert Flamík | 12.3.2013 o 10:51 | Karma článku: 11,16 | Prečítané:  647x

Už je to nejaký ten čas, čo sa poznám. Je to aj nejaká doba, čo je v zahraničí. Smutná? Ani nie... O jej sne vám túžim ponúknuť zopár slov. Je ale asi dosť odlišný od snov mladých v jej veku.

Pamätám si na jeden rozhovor s ňou. Slnko pomaly zapadalo nad našim sídliskom a ona s celou svojou rodinou mala odcestovať preč. Prišla na pár slov pred svojím „exodom“ do Číny.

„Mám jeden sen. Je o tom, žeby som chcela mať domov pre opustené deti. Pre deti bez rodičov, bez lásky, bez snov.“

Akoby sa mi na chvíľu zastavil čas. Ako je to možné, že v srdci tejto šestnásťročnej dievčiny je niečo také krásne? Veď má toľko talentov, možností a darov, nemohla by ich rozvíjať inak?

Pred pár dňami sme si písali. Len pár slov, myslel som si... Ale na otázku „ako sa máš?“ sa rozpísala. Ale prenechám jej slovo:

Ale dnes som bola zo šiestimi mentálne postihnutými sirotami v jednom zábavnom parku a úplne som sa do tých detí zamilovala! Strašne mi takéto veci chýbali Ale keď som bola s deťmi tak som zabudla úplne na chorobu.

Keď o tom teraz premýšľam, môj sen boli vždy deti ktoré boli vďačné a ktoré sa dokázali radovať zo všetkého lebo nemali nič.

Takéto deti majú najväčšie srdcia... A najúprimnejšie gestá

Sú jednoduché, ale pritom podvedome túžia tak strašne po láske!

A ja som im dnes dala všetko čo som mala a bola som taká zrelaxovaná...

Ale bolelo asi len to, že niektoré deti ani nemali mená...

A ani opatrovateľky nevedeli koľko majú rokov!

To bolo úplne srdcervúce...

Tak vieš, keď porovnáš ich radostné srdce a moje, tak na nich nemám.

Bola som strašne vďačná za skúsenosť v pastoračnom centre, ale viem že také deti majú len malinké starosti oproti týmto deťom. Síce môžem povedať že mentálne postihnuté deti to majú oveľa ľahšie byť sirotou , lebo sú vo svojom nereálnom svete.

A nebolí to až tak...

Ja sa detí nemienim vzdať!“

V duši mladého človeka je mnoho krásnych snov. Túži ich odovzdať, darovať, zanechať za sebou niečo pekné, trváce, niečo, čo nie je o veciach, ale o srdci, dobre a o láske. Želám vám, aby ste takýchto krásnych mladých stretali a boli im oporou a povzbudením.

S úctou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?