Po cestách pokoja: v. 6: Ospravedlnenie sa

Autor: Róbert Flamík | 12.4.2013 o 9:04 | (upravené 12.4.2013 o 9:15) Karma článku: 15,08 | Prečítané:  496x

Je to bežný postoj. Spravíme chybu, povieme prepáč, poprosíme o odpustenie, prijmeme svoju chybu, vstaneme a ideme znovu ďalej. Znovu o kúsok bližšie k poznaniu seba, k láske, k porozumeniu si s inými. Ale je to naozaj taká bežná záležitosť?

Jeden muž rozpráva...

Učím v škole. Deti sú také aké sú. Váčšinou to s nimi celkom dobre zvládam a len málokedy musím zvýšiť hlas alebo ich výraznejšie pokarhať. A len dva krát som ich musel brať do riaditeľne.

A o tom druhom raze takto hovorí...

Malý piatak. Nedal si povedať. Robil zle, vyrušoval, nedal pokoja a nebol schopný sa upokojiť. A tak po všetkom som ho zobral do riaditeľne. Kráčali sme po schodoch a ja som sa ho spýtal, či nechce poprosiť o ospravedlnenie, že som ochotný mu odpustiť a všetko nechať tak. A on nič. A tak sme kráčali ďalej, stále bližšie k riaditeľni. Tu sa zastal a spýtal sa ma: A čo je to vlastne ospravedlniť sa?

Nakrátko prerušil svoje rozprávanie. A v nás to vyvolalo niečo zvláštne. Malý chlapec, ktorý žije len so svojím otcom, stále sa sťahujú... Príbeh jedného z mnohých. Príbeh smutný, ale nie beznadejný. Je tu stále nádej, ak je tam aspoň troška lásky. A tá tam je vždy.

Do riaditeľne s ním napokon nešiel.

Prajem vám pekný deň.

S úctou

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?