Po cestách pokoja: v. 9: Aký sen máš Ty?

Autor: Róbert Flamík | 24.4.2013 o 9:11 | (upravené 24.4.2013 o 9:25) Karma článku: 10,35 | Prečítané:  416x

Naivné, bláznivé, detské, hravé... Aké ešte sú vaše sny? Čo túžite mať? Kým sa túžite stať? Niekedy sa túžime stať niekym a použivame pri tom niečo a možno sa potom staneme niečim bez toho, aby sme sa stali niekym... Pár slov o sne jedného z nás, ktorý sa stal skutočnosťou.

Malý chlapec z jedného malého mesta vyrastajúci spolu s menšou sestrou a rodičmi. Jedna malá ulica, jedna malá škola.

Ten malý chlapec z malého mesta je na svojej malej ulici a kráča. Nevie ešte kam. Takmer každý deň ku svojim drahým starým rodičom na obed, do práce a potom domov. Nevie, čo bude. Sníva. Nevie čo, ale Boh už vie...

Je láska našou cestou? Ak áno, tak aj tento malý chlapec ju zaživa. V prijatí od svojich drahých, od pár kamarátov. Ale zaživa aj smútok z bolesti svojich drahých, ktorá sa natrvalo vpisuje do jeho srdca. Je tam. Ale aj výsmech a poníženie. Prečo ich musí tak veľmi cítiť? Možno preto, aby sám nechcel nikdy nikoho ponížiť. A tak stále kráča ďalej...

Stretá mladých. Stretá kňazov, ktorí ho majú radi. Chodí na výlety a začína v sebe pociťovať "niečo viac". Taký zvláštny pocit. Je to radosť? Nevie ho ešte pomenovať, ale vie, že niekde hlboko po ňom stále túžil a že ho hľadal. Dnes ho dostáva ako dar skrze lásku. A potom ľútosť. Prečo? Keď vidí životy svojich kamarátov a to množstvo prázdna, v ktorom sú prepadnuté a toto v ňom vzbudzuje túžbu. Stále ten sen, ktorý kedysi nemal meno ani tvár, dnes získava svoje kontúry. Sen o ich šťastí...

Na ceste tohto sna stretá jedného muža. Muža, ktorý tiež mal sen. Na začiatku je tomuto malému chlapcovi z malého mesta ten muž veľmi čudný. Až príliš. Neskôr práve v ňom objavuje muža veľmi blízkeho. Toho, ktorý mu pomáha pochopiť jeho srdce. Srdce túžiace milovať. Ten muž má meno. Dnes toho malého chlapca z malého mesta príde navštíviť osobne. Don Bosco.

Malý chlapec už je starší, ale oči dieťaťa si ponechal a srdce plné snov o ich šťastí (je ich toľko a majú meno, tvár, svoj príbeh...) stále zostal a aj vďaka tomu mužovi snov rastie...

Prajem vám odvahu a nádej.

In DB.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?