Aspoň kúsok radosti

Autor: Róbert Flamík | 29.5.2013 o 8:52 | (upravené 29.5.2013 o 9:00) Karma článku: 14,37 | Prečítané:  398x

Bolo to práve včera. Mohol som vidieť aj bolesť aj smútok, ktoré oberajú o nádej a radosť. A vedľa nich tú silu, ktorá ich dokáže premôcť. Lásku. Dávajúcu sa. Slúžiacu. Pomáhajúcu... O tom pár slov.

Čo všetko môžeme zmeniť za svoj život? A čo za tú zmenu skutočne stojí? Otázky na hľadanie odpovedí...

Prišli ku nám do pastoračného centra. Tri maličké dievčatká a ich ešte menší kamarát. Sadli si ku bráničke, pod zvonicu. Sedeli tam... Okolo išla už domov jedna animátorka. Zastavila sa, porozprávala, zobrala loptu a hrala sa s nimi...

"Mama mi už volala, že mám ísť domov", hovorí mi... Dobre, že nešla. Zostala a darovala kúsok svojho času týmto deťom.

Sedel som vtedy pri našom hokejbalovom ihrisku a rozprával sa s chlapcami. Ten maličký, ktorý sa tam hral spolu s animátorkou a svojimi kamáratmi pozdravil jedného z týchto chlapcov.

"Poznáš ho?", spýtal som sa.

"Hej, poznám. Keď si chodím za panelák strieľať na bránu, tak tam chodí za mnou. Pred rokom mu zomrel otec. Nemal ani tridstať rokov."

Odrazu to hranie sa s týmí deťmi zo strany tej animátorky malo pre mňa úplne iný význam. Bolo to gesto. Bolo to rozhodnutie. Bol to dar. Bol to život a nie smrť. Láska a nie nenávisť. Nádej a nie zúfalstvo. A o toto sa oplatí bojovať každý deň.

Prajem vám pokoj a nádej.

Verím mladým.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?