"Môj syn mi ukázal cestu k Bohu." Takto začal náš rozhovor. Ocino, kus dobrého chlapa a jeho malý syn. Syn skvelý futbalista, už teraz ako malý hrá najvyššiu slovenskú súťaž... Dnes mal prvé sväté prijímanie... Ocino sa nechal ním priviesť po mnohých rokoch k Bohu... Mal ho stále vo svojom srdci.
Mladí. Jeden skvelý tím. Spolu sme chystali deti, aby mohli ísť na prvé sväté prijímanie. Každý z nich plný chuti do života...
Dievčatá. Tri. Plné života. Každá z nich už má svojho partnera, záväzky, prácu..., a predsa štvtvrť roka svojho života darovali malým deťom a ich rodičom. Dnes som im, krásnym kvetinkám daroval ružičky. Nech radosť v ich živote kvitne a nech je tam viac kvetov, vôní a farieb ako smútku, trápenia a bolesti... Aj o tom by mohli hovoriť...
Traja mladí muži. Jeden budúci lekár, druhý budúci herec a tretí budúci podnikateľ. Aj oni pomáhali. Nezištne, s veľkou radosťou darovali svoj čas malým deťom. Darovali. Nie boli prinútení, nie práve naopak, stali sa darom, aby aj oni takto rástli...
Koľko krásnych mladých ľudí je okolo nás! Koľko je v nich dobra a radosti! Koľko veľa... Nie sú to práve oni a deti, ktorí nám dennodenne ukazujú cestu k tej pravej radosti? K tej čistej, plnej života?
Prajem vám pokoj a nádej.
Verím mladým.