Keby sme vedeli všetko, čo nás čaká, ktovie, možno by sme sa na to lepšie pripravili, viac sa tešili, viac dôverovali... Dnes Ti túžim drahý Pane ďakovať za to, čo príde, lebo viem, že je to už dávno v Tvojich rukách a že Ty sa nedáš zahanbiť svojou láskou ku nám...
Ďakujem Ti za mladých, ktorí dnes idú na pár dní do ticha, aby čerpali silu pre svoj život, aby sa modlili. Aby bez alkoholu, cigariet a drog dokázali vnímať krásu svojho života a krásu svojich sŕdc a tešili sa zo života. Teším sa na nich...
Ďakujem Ti za mladých, ktorí chystajú prímestský tábor tam u nás na Šípku, ktorí svoj voľný čas darovali deťom s úsmevom, nehou, dobrotou... A ktorí si zaslúžia moje ďakujem a uznanie za to, že túžia tu byť a byť tu nielen pre seba, ale hlavne pre iných...
Ďakujem Ti za mladších i starších, ktorí v pokoji a bez šomrania dennodenne berú svoj kríž na plecia a obetujú sa. Nezištne. Verne. Vytrvalo. S veľkou obetavou láskou... Ak by som mal každého z nich spomenúť, nestačili by mi sily a ani čas...
Ďakujem Ti za život. Je to nádherná kytica. Plná farieb. Fialovej, bielej, žltej, modrej... Každá z nich má svoje miesto i čas a Ty sám vieš, kedy ktorú najviac potrebujeme... Veď vlastne Ty vieš všetko...
Verím mladým.