Objavil si už svoju cestu?

Autor: Róbert Flamík | 19.9.2013 o 8:59 | (upravené 19.9.2013 o 9:15) Karma článku: 13,47 | Prečítané:  301x

"Osobnosť bez role v živote neprináša žiaden efekt." Tento citát som našiel po dlhej dobe medzi svojími vecami. Pripomenul mi jedného mladého muža. Tie zranenia, hľadania... Dnes je už šťastnejší. Dnes už áno... Ale spomenul som si pri ňom aj na iného, ktorý tiež dlhú dobu hľadal svoju rolu, svoju tvár, svoju cestu... Pár slov o ňom.

Nepoznali sme sa veľmi. S jeho starším bratom sme čo to prežili, prestopovali, prerozprávali... Ale on, bol pre mňa záhadou. Kedysi veľmi aktívny, venoval sa mladším, učil ich na gitaru, oduševňoval iných ako animátor, bol príkladom... Ale potom... Prišla rana, veľmi silná a presná. Zložila ho k zemi. Dlho sa plazil, hľadal svoju tvár, meno. Blúdil. Skrýval sa za zábavou, alkoholom, útekmi, prácou... Aby ho nebolo vidno. Aby zabudol, aby ušiel... Koľko si musel pretrpieť?

Potom sa zrazu zjavil. Bolo to po smrti jeho priateľa. Mladého muža, ktorý mu bol vzorom. Ktorý mu v mnohom pomohol, podržal ho. Prišiel. Na spoveď. Na rozhovor. Zhovárali sme sa. Vypočul som ho. Prijal rozhrešenie. Prijal pokoj, po ktorom tak dlho túžil, ktorý tak dlho hľadal... Skvelý človek. "Vieš, on bol taký dobrý ku nám. Aj keď sme si robili žarty z neho, on to znášal, nehneval sa na nás, prijímal nás... V mnohom mi bol vzorom." Koľko veľa spraví ľudský súcit, prijatie, vypočutie... Koľko veľa!

Pred krátkym časom sme začali spolu hrávať. Hoci chodí za prácou do zahraničia, vždy keď je doma, tak si spolu zahráme. Zavoláme kamáratov, bubeníka, gitaristu a hráme. Len tak. Zo zábavy. Spoločne... Minule sme hrali u nich. A znova sa rozhovoril. "Učil som jedného murára na gitaru. Mal talent. Lenže nechal to tak. Nechcem ho nútiť... Vieš, je to ťažké chcieť tým druhým dobre. Majú ťa za blázna, vysmejú ťa. Si často krát sám..." Lenže on už nie je sám. Našiel Ježiša, našiel v ňom prijatie a pokoj. Tie z neho vyžarujú. A našiel priateľov, ktorý ho nesklamú. Tí, ktorí ho nemajú za blázna, ktorému by sa smiali... Veď sami iste viete aké to je, zažiť výsmech a poníženie...

Na záver krátky úryvok z darčeka, ktorý mi priniesol, je o priateľstve. O tom nevyhnutnom a podstatnom medzi nami ľuďmi, ktorí tak veľmi túžim po toľkých "podstaných" veciach, aby sme nezabudli na ľudskosť, dobrotu, súcit a prijatie... "Priateľ je ako svietiaca veža, ktorá svieti, keď nič nevidíme, daruje orientáciu, keď nevieme, kadiaľ ísť a dáva istotu, keď sa cítime stratení."

Odvahu, priatelia. Verím v mladých a v to, že ak nájdu svoju rolu v živote, prinesú mnoho dobra, mnoho svetla, mnoho istoty a nádeje.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?