Zázraky povzbudenia

Autor: Róbert Flamík | 27.9.2013 o 9:17 | (upravené 27.9.2013 o 9:30) Karma článku: 14,21 | Prečítané:  325x

Koľko dobra sa dá vidieť každý jeden deň! Koľko nádeje... radosti, odvahy, snov... U mladých i starších. Tá línia medzi dobrom a zlom pretína naše srdce a my sa učíme stávať sa sami sebou. Zopár slov na povzbudenie od tých, ktorých som včera mohol stretnúť...

Dá sa vidieť Boh? Včera som nad touto otázkou uvažoval, nad tým ako vidieť Ježiša prítomného v tomto svete uprostred toho všetkého...

Ako som išiel po obed, stretol som jednu známu rodinku. Majú maličkú dcérku. Pozdravili sme sa s manželom, s maličkou a o chvíľu prišla mamina a pýta sa: "A požehnanie už dostala?" Tak som jej dal krížik na čelo ako znak požehnania a nádeje a ešte sme si aj dohadovali fungovanie nášho materského centra... Ďakujem Ti Pane.

"Mohli by sme prísť za Tebou aj s B.?" Volá mi jeden z mojich bývalých študentov. Má dievča. Ono hľadá a on jej túži sprostredkovať Boha. Vzájomne rastú... "Chcel by som, aby sme sa mohli s Tebou porozprávať, Ty máš porozumenie pre hľadajúcich. Rád by som ju zobral aj na svätú omšu." Mladý muž. Čoskoro právnik, ktorý sa snaží byť oporou pre svoju rodinu a ktorý svojej milovanej túži sprostredkovať "to" podstatné. Ďakujem Ti Pane.

Prišiel ku nám na kávu. Poznám ho už piaty rok. Plný nápadov, energie, podnikateľskej tvorivosti... Bavíme sa o škole, o práci a potom zrazu téma preskočí na otázku života, na otázku manželstva... "Zastali sme sa jednej kamarátky, ktorá hájila pochod za život. Vysmievali sa jej. Potom sa pustili aj do nás. Majú nás za bláznov..." Odvaha. Vernosť vlastnej tvári. To sa počíta. Ďakujem Ti za neho, drahý Pane.

Po svätej omši v dedinke pri P. vychádzam z kostola a zastaví ma starší pán s jednou staršou pani. "Ďakujeme vám veľmi pekne za svätú omšu. Bola za moju manželku." A potom hovorí ako sa dobre cíti v kostole, ako verí v Božie odpustenie, ako verí v nebo, ako pomáhal pri budovaní fary... Krásne svedectvo staršieho muža, ktorý sa neuzavrel pred nádejou, pred nebom, pred Bohom... Ďakujem Ti Pane.

A dalo by sa pokračovať. Vo vďačnosti. Dalo by sa... Je toho tak veľa. Dobra. Nádeje. Lásky... Prajem vám, aby ste pociťovali vo svojich srdciach pokoj a nádej a nebáli sa dobroty Boha, ktorý každému z nás dáva stále novú a novú šancu a príležitosť.

Verím v dobro.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?