Boli to obyčajné dni plné neobyčajných mladých. A hoci som dosť unavený, nedá sa mi za nich neďakovať Bohu, ktorý mne, obyčajnému Robovi z malého mesta dáva vidieť ich krásu a dobro... Hoci som za nich už ďakoval, nerád by som zabudol ani na tie ich nové kroky smerom k plnosti života.
Ďakujem Ti za mladých a spolubratov saleziánov a učiteľku Maťku, ktorí išli na výlet do Bratislavy a uprostred toho času pre seba si našli čas ísť do jednej školy a tam robili program pre malé deti... Za Zuzku, Zuzku, Lucku, Radku, Niku, Veroniku, Maťa, Dávida, Filipa a za Mareka Ľuba, že pre tie deti, ktoré mnohé z nich to majú doma ťažké ponúkli niečo krásne.
Ďakujem Ti za Veroniku, ktorá má čas tvoriť krásne veci, ktorými túži obdarovať radosťou iných i za to, že venuje svoj čas veľkodušne i obetavo iným, či doučovaním alebo inou službou.
Za Janka, Tonka a Rada, ktorí neustále snívajú a tvoria nenápadné dobro pre núdznejších a sú ochotní obetovať svoj čas, talenty, energiu i peniaze, aby aspoň zopár núdznejším darovali kúsok toho pekného v sebe...
Ďakujem Ti za Soňu, že ako manželka má čas tvoriť programy pre animátorov a mladých, aby našli to krásne a pekné, čo našla i ona a že to robí bez veľkých slov, ale s veľkým srdcom.
Ďakujem Ti za Margarétku, ktorá sa tri mesiace učila v cudzine slúžiť cudzej rodine a veľmi narástla vnútorne i vo svojej ženskej kráse a že objavila v sebe to pekné, čo v nej prebýva.
Ďakujem Ti za Beu a iné obetavé dievčatá i za Mareka, že dokážu prísť a tvoriť, nosiť stoly, zdobiť vianočný stromček, organizovať tvorivé dielne a žiť pre iných a tak troška viac nachádzať seba samých...
Ďakujem Ti za Silviu, Lenku, Lenku, Hanku, Katku, Daniela, Juraja, Jančiho, Mateja i iných, že už teraz chystajú koledy na Vianoce, aby mohli veľkodušne a zadarmo počas svojho voľného času chodiť a slúžiť svojím spevom i radosťou.
Ďakujem Ti za Dominiku, Tomáša, Martina, Dávida a toľkých iných, že si nachádzajú čas rásť, že majú odvahu čeliť svojmu strachu i otázkam, ktoré sú v ich srdciach a neuzatvárať sa nádeji a dobru.
Ďakujem Ti za Jančiho, Matúša, Šimona, Peťa, Ondra a i iných, že túžia rásť a zlepšovať sa, aby v tomto svete mohli byť mužmi na správnom mieste, sú mi veľkým povzbudením.
Ďakujem Ti za Riša, Kika i Matúša ako poctivo makajú na sebe, bez toho, aby dostali pochvalu, či spätnú väzbu a predsa idú vpred a snažia sa rásť, ako hudobníci, herci, športovci, kiežby takýchto chlapcov bolo čím viac.
Ďakujem Ti za Maťku, Danku, Baju a toľké iné krásne dievčatá, že veria v čistú a vernú lásku a že uprostred svojich tried sú tie, ktoré slúžia a majú čas pre iné a iných...
Ďakujem Ti...
Ak by som to nenapísal, myslím, že by som zabudol na to, že Ty, Bože si tu medzi nami, viac než si myslím a cítim a že práve cez nich si tu ako dar pre nás. Ďakujem.
Verím mladým.