Som stopár kňaz

Autor: Róbert Flamík | 9.4.2014 o 9:17 | (upravené 9.4.2014 o 9:30) Karma článku: 13,82 | Prečítané:  1488x

Mnoho krát sa ma spýtajú tú klasickú otázku, že čo vlastne robím a tak hovorím. Väčšinou len počúvam a teším sa z toho, že je tu toľko skvelých ľudí na tejto našej malej planétke... Pár slov o nich.

Bol som sa pomodliť v Šaštíne u Maminy. Tak ju volám. Písal som večer predtým svojím "stokárom", tak volám chlapcov, v ktorých je viac dobra, než sa zdá. Písali za čo sa potrebujú modliť. Tak som sa za nich modlil. Za ich prosby, ale hlavne za nich samotných. A potom cesta domov, na Šípok, do Partizánskeho. Ako inak, ak nie stopom...

Prvý bol mercedes. Pohoda. Druhý mladý muž, ten miesto Myjavy ma zaviezol až do Brezovej. Bavili sme sa o práci, o živote. "A môžem sa Ťa niečo spýtať?", keď zistil, že som katolícky kňaz "A Ty sa môžeš oženiť?" Odpovedal som mu. Nielen, že nie, ale tie dôvody, ktoré sa mi vidia ešte hlbšie a inšpirované ľuďmi, ktorí zasvätili svoj život službe iným (verím, že sa mi to aspoň troška darí...) Nechal ma na Brezovej, podali sme si ruky, popriali pekný deň a išlo sa ďalej. Stadiaľ to bolo trocha ťažšie. Pod Štefánikovým národným domom sa stopovalo dosť zle a tak som išiel až na kopec, skadiaľ ma bral na Košariská sympatický starší pán "vyzerali ste tak neškodne..." (krásny kopaničiarský prízvuk :) ) Hovoril mi o svojej mladosti, o tom ako stopoval z Českých Budějovíc až ku ním domov, aby stihol zábavu a že ju stihol. Nechal ma tam. A potom muž, ktorý ma bral, motorkár, cyklista... "Bol som v Mongolsku, v Rusku, v Škadinávii... Teraz sa chystám s kamarátom do Moskvy na bicykloch." Dobrodruh. Voľné srdce plné odvahy a pokoja. Fascinoval ma. Pár minút pauzy a už sedím za Vrbovým v ďalšom aute... Zhovárame sa o pokoji, o vyrovnanosti srdca, o hľadaní toho dobrého. Keď ma vykladá v Piešťanoch, hovorí mi "Som Laco"a lúčime sa ako kamaráti. V Piešťanoch krásny deň. Sedím pri Váhu a obdivujem tú krehkú krásu jari. Pomaly idem ďalej, keď odchádzajúc pozdravím jedného staršieho pána a ten mi hovorí "To je nádhera, však, o chvíľu sa budeme kúpať. Cez zimu sme sa kupáli a guľky nám omrzali." Zasmejeme sa na tom. Je milé vidieť, že i v staršom veku sa dá len tak si sedieť s pivkom a tešiť sa zo života. A potom Topoľčany a doma...

Cesty nášho života sú krásne, hoci niekedy strmé a nepredvídateľné. Verím však, že sa dajú prejsť verne a veľkodušne a aj naplno v rámci tých možností, ktoré sú nám dané.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?