Dnes sa to možno už nenosí byť kňazom. Možno vnímaš kňaza ako súčasť niečoho zastaralého alebo ako obráncu niečoho nemeniteľného, pre mňa však kňazstvo je o niekoľkých krásnych daroch, ktoré sú súčasťou toho veľkého daru...
Dar Radosti. Verím v radosť. Verím v ňu, aj keď sa všemožne a všade snaží presadiť mentalita smútku. Tým, že žijem s mladými, počúvam ich príbehy, ich hľadania i zápasy, nedá sa mi v ňu neveriť. Keby ste len vedeli, ako po nej túžia! A mnohí z nich sú ňou naplnení. Hoci je tu aj strach, aj pretvárka, aj nenávisť... aj... Ale oni tak veľmi túžia po radosti. Tak som vďačný za to, že som ju dostal nezaslúžene do daru a že im z nej môžem aspoň troška dávať.
Dar zmierenia. Tá možnosť im povedať "neboj sa", "dokážeš to", "verím Ti" i slová rozhrešenia, keď môžem vnímať ten hlboký radostný nádych srdca naplnehého pokojom. Nie strachom z budúcnosti a ani výčitkami z minulosti, ale snami, túžbami, odhodlaním meniť seba, aby mohli raz pomáhať iným. Toto je sila.
Dar darovania sa. Myslím si, že my kresťania máme byť znameniami toho, že Boh sa dáva ako Dar, že to nie je sudca alebo niekto, kto čaká na na šu chybu, ale že to je náš drahý Priateľ, ktor verí v naše šťastie, verí v náš krásny život. A som rád, že i týmto ma obdarúva a som rád, že mi dáva možnosť dávať to ďalej. Život ako dar, dar pre niekoho.
