Jeden deň kňaza

Autor: Róbert Flamík | 14.5.2014 o 9:14 | (upravené 14.5.2014 o 9:32) Karma článku: 15,42 | Prečítané:  1559x

Rád by som sa s vami podelil s jedným dňom svojho života. Bol troška zvláštny. Dalo by sa povedať, že som v ňom mohol zažiť všetky etapy. A cez všetky sa vinula stužka nádeje. Tú by som vám rád sprostredkoval svojím blogom.

Ráno to bola svätá omša. Volám ju Udalosť Srdca. Verím, že je to Prameň lásky a pokoja. Po nej sme mali spolu s našimi troma animátormi prípravu na prvé sväté prijímanie s deťmi z nášho sídliska. Je v nich toľko radosti a túžby po krásnom živote. A som rád, že vždy odchádzajú s úsmevom.

Po skončení prípravy som išiel krstiť jedného malého Marka. Tá radosť v tvári jeho rodičov a príbuzných a vzájomné povzbudenie sa k láske... "Ty si náš milovaný syn."

Sobášny obrad u nás v kostole. Dvaja mladí, ktorí v živote zažili aj odvhrnutie, aj dno, aj porážky, aj... a predsa túžia stále po láske. Bolo krásne vidieť ich ako veria v to, že láska je rečou ich šťastia a že oni môžu byť spolu šťastní. Veľmi som sa z nich tešil. Spýtal som sa ich, čo si na sebe cenia. A tie ich vyjadrenia boli pretkané úctou a vďakou jeden za druhého. Po sobášnom obrade sme sa spolu vybrali na hostinu. Lenže skôr akoby sme si sadli za stôl, telefonát: "Mohol by si ísť prosím zaopatriť jedného muža?" A tak len čo som požehnal jedlo a hostí na svadbe, sadli sme do auta a išli. Zobrali sme si potrebné, ale tam, kde sme prišli, bolo už neskoro... Starý pán už bol mŕtvy. Lenže udelil som mu aspoň pomazanie, ktoré je možné. Aspoň takto... Dobrý Boh a jeho milosrdenstvo sú väčšie ako naše prehry... Krásne boli slová jeho pani, ktorá sa o neho deväť rokov starala po jeho infarkte: "Nikdy mi nepovedal zlé slovo." Verím, že už je Doma.

Na svadobnej hostine bolo mnoho krásnych podelení a rozhovorov bez toho, aby sme hľadali na sebe niečo negatívne a to, čo nás rozdeľuje, skôr naopak. Krásne chvíle. Po nej hokej s mladými v jednom našom obľúbenom bare a rozhovory s nimi cez prestávky. "Podstatou života je byť šťastný a dávať to ďalej.", hovorí mi jeden mladý muž cez druhú prestávku a o chvíľu dodáva "je to v maličkostiach..."

A nakoniec ešte večer spoveď spolubrata kňaza...

Je to tajomstvo. Verím, že krásne. Verím, že v každý deň môžem vykonať niečo, čo vleje troška svetla a úsmevu do životov ľudí okolo mňa. A za to Ti dobrý Bože ďakujem... Za malého Marka, ktorý prekročil hranice tohto nášho sveta. Za Janku a Andreja, ktorí sa rozhodli v ňom kráčať spoločne. A aj za pána Gustáva, ktorého si si z tohto sveta zobral k sebe Domov... A aj za toľkých a toľké...

Majte krásne a šťastné dni v rámci tých možností, ktoré sú vám dané. S úctou, spolucestujúci... salezián, kňaz.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?