Nikdy by som neveril, čo dokáže jeden stop. Najmä taký bláznivý. Tam z Rajeckej... Pamätáš? Ty na Tvojom fáre a ja tam stokár kňaz čakajúc na niekoho, kto by ma zobral. Už tam si ma očaril svojou ľudskosťou. Takou dobrotou odžitého života a predsa s toľkými snami. A tá cesta domov, tie rozhovory, nuž asi na to tak skoro nezabudnem.
A potom ten telefonát s prosbou o prachy. A Tvoj vtip do telefónu. Nuž, si človekom pre iných. A to si na Tebe nesmierne cením, to ako nám pomáhaš a nielen nám, tie decká s decáku v B. sú Ti viac než vďačné a som presvedčený, že si pre nich viac priateľom ako len tým, ktorý ich zoberie na výlet, či im kúpi čokoládu, či zmrzku...
A ten malý chlapec, čo sa takmer utopil. Nuž, vtedy mi bolo veľmi smutno. Ty, ktorý iným dávaš toľko dobra si zrazu dostal riadne po ústach. Prečo? Bohu vďaka prežil a je tu. Malý Alex... a verím, že hlavne vďaka Tebe, milý priateľu.
Tak veľa toho je. Tak veľa. Tak veľmi veľa... Ľudskosť, obetavosť, súcit a pritom pevná a jasná ruka muža, milujúceho manžela a otca. Si mi veľkým vzorom.
A na záver, spomínaš si ešte ako som Ti po smrti svojho ocina hovoril, že túžim splácať dlh životu? A spomínaš si na to, ako si mal v sebe presne to isté? Myslím, že si odo mňa o dosť vpred. Ďakujem za Teba Bohu i za Tvojich priateľov a kamarátov, že sú ľuďmi pre ľudí. A za to všetko ostatné. Buď, prosím šťastný.
S úctou. +