Vaša krása nezomrela, ale zostáva medzi nami stále

Autor: Róbert Flamík | 17.9.2014 o 9:59 | Karma článku: 7,72 | Prečítané:  672x

Sú v živote človeka ľudia, ktorí sú nenápadní, ale v niečom neopakovateľne výnimoční. V tej svojej prostote, ktorá je taká čistá, že dáva tušiť nádherné srdce. Takou bola a verím, že ešte stále, ale inde a inak je aj jedna pani od nás. Nenápadná, ale neopakovateľne krásna. Pár slov o nej.

Spievala v kostole. Sedela v prvej lavici. Vždy zanôtila nejaké kostolné hitovečky a ostatné a ostatní sa pekne chytali. Bolo to veľmi milé. Jej hlas, hlas viac ako deväťdesiat ročnej starkej sa krásne vznášal v malom chráme spolu s inými. Bolo to milé, až také, že sme si na to zvykli.

A potom ten jej úsmev. Nešetrila ním, hoci bolesť v jej živote mala svoj domov dosť často. Predsa však ju nezlomila, skôr naopak. Ona zostala verná. Verná Bohu a on zostal verný jej. A potom dokázala s jemnosťou a svojským pátosom dávať ďalej tú svoju vnútornú krásu. Krásu milovanej a milujúcej. Pamätám si na to, ako sme prišli ku nej koledovať na Vianoce, ako nás prijala, zahrnula dobrotou a aj dobrotami. Vzácna žena.

Pred pár dňami zomrela. Teda, skôr by som napísal, išla inde, aby myslela na svojich drahých a verím, že aj na nás...

Prajem vám pekné dni. +

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?