Pamätám si ako sme hrali airsoft, to bola mastenica. To stálo za to. Tá Tvoja vášeň, ale aj precíznosť s akou si to hral, to bolo úžasné. To ako sme sa Ťa snažili zostreliť zo strechy a Ty si nám vždy ušiel... Potom to ako som Ťa poprosil, aby si nám ukul meč. V živote si to nerobil a Ty si skrátka vyrobil taký meč, že sme ho mohli obdivovať a použivať. A to Tvoje hranie na orgáne tam v Šaštíne v bazilike. Kámo, to naozaj stálo za to. Tie Tvoje prelúdia, tóny také jemné, ale aj hromové, silné, ale aj také krehké... A oznamko, čo si mi daroval. A Tvoj smiech... A návraty z diskoték a ja na telefóne... A Tvoj športový talent na Všetko. A Tvoj humor. A Tvoje štúdium...A tá úžasná schopnosť rozosmiať, potešiť, pomôcť, byť nablízku.. Nuž, verím, že si už si Tam...
Tak náhle to prišlo, že nikto z nás tomu nechcel uveriť. Taký krátky moment mikrospánku šoféra a obaja ste už išli Inde. Pohreb plný sĺz, pieseň, ktorú som Tebe muzikantovi, kamarátovi, človeku hral. Dnes som si na ňu spomenul, tak ako aj na Teba. Na Teba, milý Matúško.
Modlím sa za Teba. Modlím sa za Tvojich drahých. Modlím sa, aby každý mladý muž a žena mohli žiť svoj život tak naplno, ako si ho žil Ty. Na doraz.
+
