Nevedel o tom nič. Bolo to prekvapenie. Jeho mamina, veľmi vzácna žena, ktorá v živote prežila mnoho bolesti, ale i nádeje to celé pripravovala asi mesiac. Obvolávala kamarátov, dohadovala priestor, jedlo, skrátka úplne všetko. A ten podvečer prišiel. Všetko pripravené, vyzdobené ako zo škatuľky a nie veľká skupina hostí. Starší, mladší. Bez rozdielu. Tešili sme sa na neho...
Prežil si toho veľa. Jeho oco od neho odišiel, skôr než ho vôbec poznal. "Videl som ho len na fotke. Mal mnoho peňazí, ale narobil hrozné dlhy. Bol schopný na automatoch prehrať veľké peniaze. Odišiel od nás preč. Mamine zostal aspoň byt..." Nehovorí to smutne, skôr s takou nádejou. Je veľmi talentovaný a jeho otázky o živote a smrti, o Bohu, o pekle, o umení i o inom majú hlavu a pätu. Prekonal veľkú bolesť sebapoznávania sa a hľadania, ale to by bolo na dlho. Cez to všetko si našiel prácu, venuje sa športu, umeniu, kamarátom a sebe...
Vedeli sme to všetci. Poznali sme jeho príbeh. O to krajšie bolo vidieť jeho úprimnú a čistú radosť. A potom dary, nielen len tak, ale naozaj prichystané s láskou a od srdca. A potom sme sa spolu hrali. Krásne spoločenstvo ľudí, ktorí sa vzájomne ctia láskou a prijatím. A potom, to sa mi nestalo ešte nikdy na žiadnej oslave sme sa za neho modlili. Viacerí vyjadrili Bohu prianie pre neho, aby bol šťastný, aby pevne kráčal po ceste životom, aby rozvíjal to dobré v sebe... Bolo to čosi výnimočné a som za to veľmi vďačný.
Ak vkladáme do vzťahov lásku a prijatie, už teraz budujeme nebo. A verím, že dobrý Boh sa teší každej našej úprimnej snahe. Ďakujem všetkým zúčastneným na tejto oslave, lebo už mnohé z toho pochopili a sú mi príkladom i povzbudením.