Ten máš vo svojom srdci

Autor: Róbert Flamík | 10.6.2016 o 10:58 | Karma článku: 11,32 | Prečítané:  3630x

Šli sme opäť raz stopom. Do Trnavy, na festival Lumen. Ani som to nemal v pláne, ale rozhodli sme sa. Bola to ozaj zaujímavá cesta... Pár slov o nej.

Do Topoľčian to šlo ľahko. Príjemná cesta, v pohode debatka. Tak ozaj celé v kľude. Tam to už bolo dlhšie. Teda riadne. Vyše hodiny a pol na jednom mieste. Padla jedna bomboniéra a mnoho tém, ktoré boli celkom fajn. Už sme sa poberali na autobus, keď... "Nastúpte si." "A kam idete?" "Nevidíš značku, predsa do Piešťan." A tak sme sa viezli. Dvaja mladí chalani, robotníci. Žarty, pohoda, len tak kecanie si... "Na Hlohovec by ste sa asi nedostali, tam im zdrhol chalan z basy. Bol to riadny kvietok. Poznali sme ho trocha, už od štrnástich mal toho veľa za sebou... krádeže a iné. Zaslúžene tam skončil..." Úprimní, poctiví, priateľskí, ochotní pomôcť... chalani z veľkou láskou v srdci a hodili nás napriek tomu, že sa ponáhľali, zaviezli nás až na koniec Piešťan na výpadovku na Trnavu...

A o chvíľu sme už sedeli v ďalšom aute. Otec a dcéra. On ochotný, úprimný, pomohol nám a nadišiel si kvôli nám do Maduníc, hoci chcel odbočovať skôr...

A tam sme čakali. V rodisku Jána Hollého, oproti kostolu a pamiatkovej zóne. Čakali... Keď po dlhšej dobe nám zastavil jeden mladý muž... "Sadajte, zoberiem vás, dnes som si kúpil topánky a mobil, mám dobrý deň, tak vám pomôžem." A potom hlasná hudba, dobrý americký hip hop a on si do toho spieval... "Vieš, mám zaujímavý život. Štyri roky som fajčil trávu. Dávalo mi to inšpiráciu, ale cítil som sa potom taký otupelý a nič sa mi nechcelo. Prestal som s tým, pomohla mi moja frajerka. Robím hudbu, tracky, nahrávam, poznám sa s ľuďmi s hip hopovej scény." Prišli sme do Trnavy. "A čo sem idete na ten festival?" "Idem sem spovedať." "Ty si kňaz?" Oboznámil som ho trocha o tom kým som, čo robím, komu sa venujem a tak... "Ja verím v Ježiša. Verím v jeho lásku. Pomáha mi pritom aj moja priateľka. Nežil som dobrý život, ale zmenil som sa. Už cítim pokoj." A ten pokoj som z neho cítil i ja. Vymenili sme si kontakty, pozval som ho ku nám a daroval som mu jeden starší ruženec. "A kde má kríž?" Ten tam totiž chýbal... "Ten máš vo svojom srdci." "To si pekne povedal." Rozlúčili sme sa ako kamaráti. 

Nevieme, čo nás čaká, ale ak veríme, vidíme viac, cítime hlbšie a ľúbime intenzívnejšie... Verím.

Pokoj s vami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?