Veľká železničná stanica sa odrazu premenila na čarovný priestor. Plná svetiel a rôznych ľudí, ktorí túžili počuť a zažiť trocha krásy. Boli tu ozaj mnohí. Toľkí už tam asi dávno neprišli. Sedeli na starých kreslách a stoličkách, popíjali jablčnô alebo ovocné džusy a spontánne tlieskali, bavili sa, tešili, užívali si peknej chvíle...
Prvá kapela bola domáca. Hrali vlastnú tvorbu. Precítenú, čistú, plnú emócii a krásy. Po nich mladý talentovaný gitarista z Prešova, ktorý ponúkol svoj repertoár plný krásnych piesní, ktoré ladili do pokojnej atmosféry podvečera. A po nich hlavný bod programu mladá talentovaná speváčka a hudobníčka spolu s basgitaristom rozcítili atmosféru stanice a sediacich tam, či prichádzajúcich z vlaku... Krásna a čistá chvíľa plná pokoja a radosti. Mala svoje čaro...
A napokon tie rôzne stretnutia a rozhovory v atmosfére pokoja a priateľstva. Toto si pochvaľovali všetci. Prečo o tom vlastne píšem? Kiežby takýchto chvíľ bolo čím viac, kiežby takýchto obetujucích sa mladých pre iných bolo čím viac. V Partizánskom sú. Volajú sa Fabrika Umenia. A tvoria nielen pekné momenty, ale predovšetkým umenie vzťahov naplnených tým podstatným.
Pokoj s vami. +