Raz som šiel pozrieť sem do našej školy, inak dnes jej žiaci pripravili nádherný program s jednou so svojich učiteliek, Maťkou u nás v kostole, a keď ma videl, tak úplne pred všetkými vyhlásil.. "Boh nám dnes pomohol, vyhrali sme vybíjanú." Nedalo sa mi nepousmiať...
Zase inokedy, keď bol tu u nás v našom pastoračnom centre vyhral ping pongový zápas. Dal som mu za jeho prvú výhru cukrík. Obyčajný cukrík... Jeho slová ma vtedy veľmi silno oslovili... "Tento cukrík dám svojmu ocinovi, že so mnou trénoval." Krásne puto.
Raz som šiel na pivo s chalanmi a zbadal som jeho ocina, muža, ktorého si veľmi vážim pre jeho odvahu, pokoru, správnosť... Toto ma však zarazilo a potešilo zároveň... "Vrátil som sa ku svojej manželke a deťom. Opustil som tú, s ktorou som žil." Podali sme si ruky, popriali si všetko dobré a život išiel ďalej...
Dnes ten náramok. Ale asi oveľa viac tie žiariace oči tak veľmi túžiace po krásnom živote, ktorý verím, že má.
Pokoj s vami. +