A predsa sa ten čas môže skĺznuť do všednosti bežného dňa...
Prečo? Veď tak veľmi sa tešíme, z tých detských očí priam žiari „to“ očakávanie, túžba po „tom“... je toho toľko... A pomenovať túto skutočnosť? Dá sa to vôbec? Zoči voči realite nášho života sa tento vianočný sen, čas môže javiť ako ilúzia odsúdená k pominutiu ako ten sneh našich – už toľkých - túžob... Prečo? Neexistuje spôsob ako „to“ prežiť naplno, ako tento čas žiariaci v detských očiach naplnených toľkými snami žiť?
Láska sa ku nám skláňa z jasličiek jej tvár žiari. Vidíš ju? Tam sú odpovede na otázky i prístav pre srdce hľadajúce.
Želám pekný adventný i vianočný čas.