Rozprával nám o jednom dievčati, ktoré žilo niekde v našom okolí. Sympatická, šikovná, talentovaná... Žila... Lenže po istom čase, azda dalo by sa povedať „náhodou“ (ak sú vôbec náhody) jej zistili vážne zhubné ochorenie. A vtedy to začalo... Jej bolestná cesta. Smútok, sklamanie, taká veľká túžba po živote zoči voči utrpeniu, bolesti a smrti. Nevzdávala sa, hoci boj s chorobou prehrávala. Ale aj keď nakoniec jej sestra smrť klopala nad dvere, jej srdce bolo pokojné, hoci tá večná túžba po živote tam stále bola a prijala svoje umieranie. Nie sklesnuto a v sklamaní, ale v nádeji, že tá túžba po živote, ktorý sme dostali ako dar prejde cez brány smrti do prístavu večnosti a pokoja lásky, ktorá nikdy nekončí...
Naša radosť spočíva v tom, že sme milovaní stále, až za hranice smrti, ktorou sa náš príbeh nekončí, ale sa otvára novej, krajšej dimenzii. Dimenzii nekonečného milovania Láskou bez hraníc, ktorá má meno i tvár a je Žijúca.
Tam nás čaká i naša mladá priateľka... Určite.