Starší pár. On ju vedie. Ona je nevidiaca. V tichu jedného studeného chrámu prichádzajú. Vyznáva svoje viny. Najprv ona. Potom on. Nežne ju berie zasa domov. Do všedného života, avšak s niečím nevšedným v srdci. S radosťou odpustenia, nádeje, že život má zmysel a že Boh nás neopustí...
Ona a on. Manželia. Láskavo držia svoje deti v náručí. Prichádzajú. S pokorou v pravde koria sa pred Bohom. Radosť je odpoveď na ich túžbu po odpustení. Opäť spolu kráčať ďalej. Keď im On Láska dáva odpustenie, oni opäť v sebe objavujú to, čo značí milovať a byť milovaní...
Smutné dievča. Mnoho darov, ale aj otáznikov a strachov. „Chceš ísť na spoveď“, pýtam sa jej medzi rečou. „Áno“. Boj, ktorý túži vyhrávať. V nej je láska nášho Otca stálou posilou...
A mohol by som pokračovať ďalej, ale to možno zasa na budúce. Nieto hriechu, ktorý by nám Boh nechcel odpustiť, ak my máme túžbu po jeho odpustení, ak priznávame, že nie sme dokonalí, perfektní, najlepší..., ale na druhej strane ani tí najhorší, opustení a zlí...
Milí, priatelia, On nás totiž miluje a milovať neprestane. Nikdy.
Želám vám pekné dni.