Obyčajne neobyčajné dievča. Každý deň nejaký krúžok. Mnoho snov a plánov. Úsmev a túžba stávať sa dospelou ženou, plnou nehy pre iných. Ženou a azda raz i maminou. Skutočnou... Dnes sme spolu mohli stráviť pár vzácnych minút pri čajíku...
Mladý muž. Nezdal sa mi sympatický na prvý pohľad, ale podľa neho som už dávnejšie prestal hľadieť na ľudí. Muzikant. Sadol si za bicie a ožil. Hral celým telom, dušou, srdcom. Pridal som sa ku nemu na historický kus basy... „hrávam v dvoch kapelách, veď ak chcete, príďte pozrieť...“ Potešilo ma to veľmi.
Pubertiak. Dohováral som mu. Minule dal jednému chlapcovi po ústach. Mrzelo ma to kvôli ním obom. Dal si povedať. Chodí behávať a chce začať chodiť do posilňovne, aby rástol. Ako muž, ako budúci otec rodiny, manžel. Verím mu a mám ho rád. O krátky čas po našom rozhovore už pomáha malej Kike na choduliach, hrá s ňou stolný futbal a zdravíme sa podaním si rúk...
Mohol by som ísť ďalej. V mladých je mnoho krásy i sily. Chcú veriť v Boha, ktorý ich ľúbi takí akí sú. Chcú snívať a meniť sa k lepšiemu. Chcú veriť... Túžia po láske, tak ako my, dospelí...
Keby mal Boh stvoriť svet len pre dnešný deň, som si istý, žeby to určite urobil. Teda aspoň pre mňa... Jemu patrí moje „ďakujem“.
