Ráno, teda pred obedom, máme sv. omšu o 11.00 zvyknem sedávať pred kostolom a vítať ľudí. Prišlo aj jedno dievča, druháčka. Veľmi šikovná, už dávnejšie chcela ku nám prísť. Dnes našla v sebe odvahu a s radosťou a úsmevom na tvári sedela medzi deťmi a spievala spolu s nimi... Ďakujem.
Manželka. Chorá. Tak veľmi túžiaca po dieťatku... Kiežby im dobrý Boh udelil tú milosť... Vyučuje v jednom malom mestečku na škole. Úprimne tie deti ľúbi. Chce im dobre, vychádza v ústrety a aj teraz nám veľkodušne chce pomôcť s divadlom... Nemusela by, ale chce. Ďakujem.
Mama. Mnohodetná rodina a v jej očiach odhodlanie milovať, slúžiť a rásť. Ísť stále dopredu. Vedieť vypočuť aj ťažšie prípady. Neodsúdiť.... Cesta, ktorou sa vybrala nie je ľahká, ale chce po nej kráčať s túžbou byť darom. A ním aj je. Ďakujem.
Mama. Manželka. Záleží jej na iných. „Dnes priviezli do jedného domu pre deti maličké dve deti, nemajú oblečenie, maminu im operujú, budú jej amputovať ruky, nohy už má amputované. Zháňam im oblečenie, neviete o nikom?“ To je veľkodušné milujúce srdce ženy, kde dobrý Boh vložil toľko lásky... Ďakujem.
Mama je obrazom lásky plnej milosrdenstva a nehy, je obrazom Božej milujúcej tváre. Ďakujem.