O Božej radosti

Autor: Róbert Flamík | 25.7.2012 o 13:07 | Karma článku: 11,69 | Prečítané:  513x

Nie svet nás súdi. Nie naše slabosti a neprávosti... Hoci tie často krát nad nami zvíťazia a hodia nás do prachu neochoty žiť, sme neustále povolávaní k láske a k radosti z bytia ako takého, z jeho zázračnosti a výnimočnosti...

Našiel som včera u nás na fare jeden slamený klobúk a jeden malý štýlový bicyklík a spravil som jedno rozhodnutie. Spravím troška zo seba blázna, aby som potešil aspoň niektorých... A dobrý Boh mi začal do cesty zaujímavých mladých ľudí...

Martin, budúci herec, pokecali sme o raste a dozrievaní...

Chlapci na basketbalovom ihrisku, kde som mohol blahoželať Jakubovi k dnešným narodkám, požičať Palimu bicykel a s Paťom sa troška „ponaťahovať“.

„Pozri aký veľký bublifuk“, hovorí mi malý Tomáš spolu s kamarátom Matúšom. A skutočne v ruke držia bublifuk, ktorý vyzerá ako policajný obušok, len s tým rozdielom, že vytvára obrovitánske bubliny veľké ako hlava...

Radka a Duda, kedysi som ich „vyhodil“ z nášho pastoračného centra za nejakú hlúposť a dosť ma stále škrelo a Peťo. Sedia vedľa seba. „Začíname tábor, nechceli by ste pomôcť ako pomocné animátorky a animátori?“, skúšam hádzať možný bod priblíženia sa... „No to by sa dalo...“ Srdce mi išlo vyskočiť od radosti z toho, že sa chcú otvárať životu...

„Hej Robo“, ani som si ho nevšimol, sedel pri malom obchodíku spolu s jednou dievčinou. Hľadajúci a úprimný Majo. „Podporte úbožiaka“ a nakláňam svoj (neukradnutý) klobúčik. Dievča mi hovorí: „Herrgott, šak ťa platí Cirkev.“ Zasmiali sme sa. Majo chce ísť tiež na tábor, pomôcť, zabudnúť na svoje trápenie, ožiť... Žiť.

A valím ďalej. Za tým blokom stretám Paliho s jednou dievčinou, volám ho na tábor a ide. Dievčatko sa volá Monika. O chvíľu sa tam zjavia budúci šiestaci Samo, Nikolas a Jakub. Sú to fiškusi ako sa patrí, ale sú to aj chlapci, ktorí sú veľmi úprimní. Spoločne si robíme žarty z animátoriek, čo idú okolo... „a teraz všetci spoločne: Pochválen...“ Zasmejeme sa, pozvem ich ku nám a idem ďalej.

Ďalšia zastávka skejtpark s kamarátom Lukášom... „Toto sme si sami namaľovali.“ Hrdo hovorí tento mladý muž s ružencom na prste. Bavíme sa o babách... Hovorím mu o tom, ako im nerozumiem... A on, skúsený a súcitný mladý muž hovorí o svojej skúsenosti vzťahu a o tom ako jej chce byť nablízku... „to treba cítiť“. Oceňujem to. Je skvelé stretnúť mladého muža, ktorý rozumie logike lásky, ktorá je v milujúcom srdci...

A žeby posledná zastávka? „Školník tam má slivky, sú skvelé...“, kričí mi Šimon... Dávam si len černice s chlapcami, pár slov... A potom sa stredoškolákom Šimonom. Hĺbka v očiach, hĺbka v slovách, nádej... Túžba myslieť pozitívne a vidieť dobro. Potešilo ma to...

Klobúk som vrátil, bicykel tiež, čas sa pominul, prišiel večer a ja som bol šťastný z daru týchto krásnych mladých ľudí, ktorí uprostred strachu, klamstva a povrchnosti chcú mať svoju tvár i srdce...

Ďakujem Ti za všetko, dobrý Bože.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.

EKONOMIKA

Evku vybral Lajčák priamo, pred mesiacmi hovoril niečo iné

Minister sa bránil prieskumom, teraz priznáva, že žiadny nebol.

DOMOV

Prieskum: Most-Híd je na hranici zvoliteľnosti, predbehlo ho aj KDH

Vo voľbách by opäť zvíťazil Smer.


Už ste čítali?