Tajomstvo života v. 12: Malé modré autíčko

Autor: Róbert Flamík | 5.12.2012 o 13:37 | Karma článku: 13,58 | Prečítané:  472x

V tomto čase adventu v očakávaní Vianoc si občas spomínam na ľudí, ktorých som v živote stretol. Boli to mnohé veľmi zvláštne a zároveň veľmi pekné situácie. O jednej z nich vám chcem, milé priateľky a milí priatelia písať aj dnes. Želám vám príjemné a pokojné čítanie.

Bolo to už takmer pred šiestimi rokmi. Práve vtedy som pôsobil ako kňaz a vychovávateľ na jednom internáte v jednom malom, ale veľmi peknom meste. Boli to krásne chvíle, ktoré ma mnohému učili. Jednou z vyučovacích hodín bolo i „stopovanie“...

„Nechceš ísť s nami?“ Pýtajú sa ma chlapci tretiaci na strednej. Ideme dakde stopom. A takto to začalo... (Mnoho krát v živote stačí jedna veľmi jednoduchá otázka, či situácia a sme odrazu pred jedným veľkým dobrodružstvom...)

„Chlapci, poďme spolu do M. Pozrieme si po ceste aj hrad Č.K.“ Navrhujem im nové stopárske lekcie.

A tak sme išli. Boli sme ôsmi. Dosť veľká skupina na to, aby sme mali šancu tam prísť vzhľadom k tomu, že už sa aj skôr stmievalo a my sme vyrazili až poobede...

„Mohli by ste nás prosím zobrať?“ Klasická otázka na jednu milú mladú dámu v jednom peknom malom autíčku. „Kam by ste chceli ísť?“ Pýta sa nás s milým úsmevom. Odpovedáme miesto našej stopárskej destinácie a po jej súhlasnom prikývnutí už sedíme v aute... Po ceste ku nám prisadnú aj naši dvaja ďalší kamaráti, a tak táto odvážna mladá žena má zrazu vo svojom malom autíčku plnú osádku... Cesta je skvelá, smejeme sa, zhovárame, až nás nakoniec vykladá až pod spomínaným hradom. Ďakujeme jej a len tak medzi rečou jej ďakujem aj za peknú hudbu, ktorá nám spestrovala naše spoločné putovanie. Lúčime sa... Ona ide nevedno kam a my spolu s ďalšími, ktorí tiež postupne prichádzajú, ideme na hrad, potom do M. na zmrzlinu a domov. (Nebudem vám písať o ďalších dobrodružných stopoch toho dňa, ale asi najzaujímavejšie bolo sedenie na voze s ďatelinou vedľa vidiel..., to sa tak ľahko nezabúda, na malom traktoríku...)

Nuž dalo by sa aj skončiť, ale o pár dní mi prišla obálka. Otvorím ju a v nej tá skvelá hudba na CD a na ňom napísané úhľadným písmom: „tak toto je to, čo nám dotváralo nedeľné rozhovory v tom malom modrom autíčku (smajlik) maj (te) úsmev všade po kapsách!“

Milé priateľky a milí priatelia dodnes mi tá hudba hráva a pripomína jedno krásne dobrodružstvo. A to, čo priala táto naša spolupútnička nám, to prajem i ja vám: „majte úsmev všade po kapsách!“

Pekný Advent!

S úctou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?