Dar radosti v. 1: Šťastie vnútri

Autor: Róbert Flamík | 6.12.2012 o 13:27 | Karma článku: 13,83 | Prečítané:  328x

Hoci advent už začal pred pár dňami, rozhodol som sa, žeby som chcel s vami zdieľať kúsok z ciest a stretaní s toľkými vzácnymi ľuďmi, ktoré som dostal ako dar. Vlastne, presnejšie povedané ako dar radosti.

V piatok ma jeden mladý muž z nášho centra poprosil, či by som s ním nemal chuť ísť v sobotu na jeden hrad, neďaleko od nás. Ako inak, než stopom...

A tak sme sa spoločne vybrali. On a ja.

Najprv to bolo stretnutie s mužom, ktorý si kvôli nám nadišiel asi päť kilometrov, aby nám mohol pomôcť. Potom nás čakalo dlhé čakanie, ktoré sa zdalo bez konca a na takmer najhoršom mieste, na akom som v živote stopoval nám zastalo auto. Vlastne ani nie nám... Ten starší pán zastal, aby si troška oddýchol. Prišli sme k nemu, poprosili ho o pomoc a on vďačne, hoci asi aj s troškou obáv nás zobral do svojej Fábie.

Na hrade bolo skvele. Krásne počasie. Príroda pod nami, nové miesta, spoločná modlitba za našich drahých priateľov a priateľky, rodiny... obdivovanie stáda srniek a cesta domov.

Stáli sme tam asi hodinu a pol. Už sme sa len smiali. Bola zima, ale kdesi vnútri blčal plameň priateľstva a radosti z toho, že sme tak veľa dostali. Po istom čase, keď sa pomaly, ale isto deň schyľoval k podvečeru sme sa vybrali ďalej. Vykročili sme a pred nami bola kaplnka. Pomodlili sme sa. O niekoľko chvíľ nám zastavilo auto. Starší pán. Pofajčieval a mal chuť sa rozprávať. Po čase sa ma spýtal, čo robím a po chvíľke sme sa skamarátili. Porozprávali sme o svojich životoch a bol som veľmi rád, že som ho mohol počúvať. Zastavil nám až pri našej fare a podali sme si ruky.

Dakedy sú to okamihy, ktoré sa už nikdy nevrátia. Dakedy sú to chvíle, ktoré akoby boli pripravené práve pre nás, aby sme ich zažili a uverili. V čo uverili? V poslanie života, ktorý je preniknutý radosťou práve z toho, že môžeme prijať pomoc od iného, aby sme aj my mohli byť na pomoci jemu. Nie je skvelé učiť sa tešiť z toho, že hoci sa nám vidí, že bremená v našom srdci sú také veľké, predsa na ne nie sme sami? Verím v silu šťastia, ktoré je nám darované milujúcim Ježišom, ktorý nás nenecháva nikdy samotných a ani opustených, práve preto, lebo sám zakúsil, čo to značí bolesť a samota už vo chvíli svojho príchodu na tento svet.

Prajem vám pekný Advent.

S úctou.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?