„Máme u nás tábor, robíme pre deti taký program počas týždňa, neprišli by ste?“
Toto bola asi prvá otázka. A tak sme sa rozhodli. Nechcel som ísť sám, a tak sme sa vybrali piati. Traja mladí a dvaja saleziáni. Výlet a služba. Pekná kombinácia.
Asi jednou z podstatných skutočností bola radosť. Od prvého až po posledný moment tejto našej akcie. Radosť. Taká bežná, obyčajná a predsa taká krásna a zvláštna.
Keď sme tam prišli, tak sme zistili, čo nás čaká, že to bude program pre mladých animátorov. Najprv bláznivá hra, potom Božie Slovo, delenie sa... Krásne momenty. A tam asi tým najkrajším bolo prijatie. To, ako nás zobrali medzi seba.
Bol tam aj jeden mladý muž. Mal rečovú a pohybovú ťažkosť.
„Mám na starosti birmovancov. Mohli by sa mi vysmievať, ale oni ma prijali, tak ako toto spoločenstvo.“ Mladý muž plný pokoja, ktorý šíril okolo seba. Zo svojej slabosti spravil silu a stal sa oporou pre slabších.
Ten deň bol veľmi pekný. Slúžili sme sa dostali sme ešte viac. Prajem vám, milí priatelia, aby ste v sebe nachádzali túžbu a odvahu žiť nielen pre seba, ale otvárať sa aj pre iných, v tom je sila a čaro nášho krátkeho života.
S úctou.
