Po cestách pokoja v. 5: Sen jednej pubertiačky

Autor: Róbert Flamík | 12.3.2013 o 10:51 | Karma článku: 11,16 | Prečítané:  650x

Už je to nejaký ten čas, čo sa poznám. Je to aj nejaká doba, čo je v zahraničí. Smutná? Ani nie... O jej sne vám túžim ponúknuť zopár slov. Je ale asi dosť odlišný od snov mladých v jej veku.

Pamätám si na jeden rozhovor s ňou. Slnko pomaly zapadalo nad našim sídliskom a ona s celou svojou rodinou mala odcestovať preč. Prišla na pár slov pred svojím „exodom“ do Číny.

„Mám jeden sen. Je o tom, žeby som chcela mať domov pre opustené deti. Pre deti bez rodičov, bez lásky, bez snov.“

Akoby sa mi na chvíľu zastavil čas. Ako je to možné, že v srdci tejto šestnásťročnej dievčiny je niečo také krásne? Veď má toľko talentov, možností a darov, nemohla by ich rozvíjať inak?

Pred pár dňami sme si písali. Len pár slov, myslel som si... Ale na otázku „ako sa máš?“ sa rozpísala. Ale prenechám jej slovo:

Ale dnes som bola zo šiestimi mentálne postihnutými sirotami v jednom zábavnom parku a úplne som sa do tých detí zamilovala! Strašne mi takéto veci chýbali Ale keď som bola s deťmi tak som zabudla úplne na chorobu.

Keď o tom teraz premýšľam, môj sen boli vždy deti ktoré boli vďačné a ktoré sa dokázali radovať zo všetkého lebo nemali nič.

Takéto deti majú najväčšie srdcia... A najúprimnejšie gestá

Sú jednoduché, ale pritom podvedome túžia tak strašne po láske!

A ja som im dnes dala všetko čo som mala a bola som taká zrelaxovaná...

Ale bolelo asi len to, že niektoré deti ani nemali mená...

A ani opatrovateľky nevedeli koľko majú rokov!

To bolo úplne srdcervúce...

Tak vieš, keď porovnáš ich radostné srdce a moje, tak na nich nemám.

Bola som strašne vďačná za skúsenosť v pastoračnom centre, ale viem že také deti majú len malinké starosti oproti týmto deťom. Síce môžem povedať že mentálne postihnuté deti to majú oveľa ľahšie byť sirotou , lebo sú vo svojom nereálnom svete.

A nebolí to až tak...

Ja sa detí nemienim vzdať!“

V duši mladého človeka je mnoho krásnych snov. Túži ich odovzdať, darovať, zanechať za sebou niečo pekné, trváce, niečo, čo nie je o veciach, ale o srdci, dobre a o láske. Želám vám, aby ste takýchto krásnych mladých stretali a boli im oporou a povzbudením.

S úctou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?