Zastavil mi už dosť dávno v R. Zoznámili sme sa. Skamarátili? Verím, že hej... A čiastočne aj na seba zabudli... Ale ako to tak býva, ak máte niekoho stretnúť, tak ho určite stretnete. Tak ako jeho...
Prišiel sem ku nám na kávu. Len tak. Po dvoch rokoch. Zvítali sme sa ako priatelia. "Robo, robíš s mladými. Chcel by som Ti dať k dispozícii jeden priestor. Mám tam taký malý rybník a tak. Čo Ty na to?" Slovo dalo slovo a išli sme tam. Po ceste sme sa snažili slúžiť iným, modliť sa, ďakovať... BYŤ.
Stretli sme sa v Z. Sedeli sme v jeho kaviarni na fantastickej káve (dávno som už takú nepil). Prišiel jednoducho oblečený s očami dobrosrdečného chlapca. "Ako vám mám pomôcť? Potrebujete povoziť veci?" A hneď ideme k tamojším saleziánom a nakladáme auto. Preplnené... Ďakujem mu... "Neďakuj mi. Snažím sa splatiť dlh životu za to všetko, čo som dostal." Nad touto myšlienkou som uvažoval, keď som odchádzal z domu od maminy po smrti môjho ocina... Splatiť dlh životu. Tak veľa sme obidvaja dostali! A tak sme tam prišli na ten malý kúsok raja uprostred zeme... "Potrebujete ešte vodu. Ideme nakúpiť. A kúpi nielen vodu..." Bavíme sa o Františkovi. "Vieš, že vám František povedal takú vec, že za rakvou už nepôjde plné auto bohatstva? Máme len to, čo dávame iným..." Uf, zarazil ma. Silné svedectvo toho, v čo verí. A opäť ďalšia vec... Schindlerov zoznam... Poznáte ten film? Je to také moje existenčné krédo. Aspoň jeden človek, ešte aspoň jeden... "Vieš, keď sa nám aspoň jednému človeku podarí pomôcť, už mal náš život zmysel." To mi hovorí on. Muž bohatý nielen finančne, ale najmä vzťahovo...
Nasledujúci deň po práci sedí tri hodiny so svojím najmladším synom na rybách. "Syn našiel pijavice, tak ideme vyskúšať ako ryby na ne berú." Pozývam ho na sv. omšu, ktorú chcem obetvovať za neho i jeho rodinu... Prichádza medzi nás a modlí sa spolu s nami k Dobrému Pastierovi...
Dobrý muž je poklad a on týmto pokladom je. Ďakujem Ti za neho.
Verím v dobro.