O niektorých z nich som už písal. Dnes by som sa chcel zamerať na dvoch z nich. Na dvoch mladých mužov, ktorí sú dnes úspešní, ktorí majú v sebe chuť žiť a energiu na zmenu svojho srdca.
Prvý z nich strávil jeden rok na misiách v jednej africkej krajine. Kruté podmienky, ktoré tam mal, zhoršilo i to, že niekoľko krát tam vážne ochorel, že zo Slovenska tam bol úplne sám a že krajina bola na pokraji vojnového konfliktu. Neobralo ho to však o túžbu zanechať tam pre tie deti aspoň kúsok dobra, kúsok nádeje, kúsok lásky... Celý rok sa im venoval. Trénoval ich futbal, vyučoval ich, modlil sa s nimi, slúžil... Po roku sa vrátil domov. Dnes úspešne pracuje v práci "ktorú som si vôbec nehľadal, na pozícii, ktorá je dobre ohodnotená." Ale v jeho srdci zostala Afrika. Tie deti. Tá bolesť a zároveň nádej... "To, keď raz zažiješ, to v tebe zostane..." Túži sa vrátiť opäť do misií... Túži dávať ďalej to veľa tým, ktorí dostali tak málo...
Druhý je podobný v niečom, odlišný v inom... Je to vulkán energie. Mladý muž plný radosti, chuti sa zabávať. Čoskoro ukončí vysokú školu. Už má prácu, ktorú našiel na internete a je tam spokojný. Viedol aj jedno stretko a "hoci som vôbec nebol pre nich príkladom, veľmi rád sa s nimi stretnem, porozprávam, zájdem na kofolku..." Je plný života. Pomáha... Je tu pre iných, ale pri tom je mu to také vlastné, také bežné, také prirodzené... Je darom pre náš svet.
Milí priatelia, čo po nás zostane? Čo si zoberieme so sebou? Ak je niečo, čo má skutočne hodnotu, tak to žime už dnes, nečakajme na "zajtra" na "lepšie podmienky" na... A prosím, fandime si. Nemajme v sebe nenávisť jeden ku druhému, to falošné súdenie, klamstvo, závisť... Je toho už dosť. Žime pre seba a žime pre druhých.
Verím v mladých a verím v Boha, ktorý je Láska.
