Kedy sa stávaš človekom?

Autor: Róbert Flamík | 24.3.2014 o 19:03 | (upravené 24.3.2014 o 19:10) Karma článku: 12,03 | Prečítané:  667x

Kladiem si otázku o našej ľudskosti. A častokrát ma úplne dostane to, že ona je skrytá v službe, v tom, že sa učíme byť si navzájom bratmi a sestrami a nie vlkmi, ktorí sa trhajú o kúsok kosti...

Prečo sú v našom živote momenty strachu a hnevu, prečo sa pýšime svojou pýchou, prečo víťazí závisť miesto podelenia sa, smútok miesto radosti... Prečo? Čo s tým môžeme spraviť? Necháme sa pohltiť tým negatívnym v sebe a v okolí alebo sa postupne budeme stávať znameniami nádeje, dobra... a v podstate ľuďmi?

Mali sme u nás pred krátkym časom prímestský tábor. Trval týždeň, predtým príprava a po ňom ozveny dobra a radosti, ktorú sme tam spoločne zasiali. Radosti z toho, že sme si vzájomne slúžili, hľadali na sebe to dobré a hodnotné a to všetko spoločne. Za jeden povraz... vysokoškoláci, pracujúci, kňazi, deti, mladí, rodičia... Smútok tam nemal šancu. Závisť, zlobu, hnev, klamstvo... nepustili sme ich ku slovu. Veríte, že to je možné? Mňa to naučil moment smrti môjho otca. Čo si odnesiem okrem toho, čo som daroval druhým?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan: Bol som zmierený s tým, že nevyhrám

Slovenský cyklista dokázal to, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo.


Už ste čítali?