Jeden deň kňaza

Autor: Róbert Flamík | 14.5.2014 o 9:14 | (upravené 14.5.2014 o 9:32) Karma článku: 15,42 | Prečítané:  1581x

Rád by som sa s vami podelil s jedným dňom svojho života. Bol troška zvláštny. Dalo by sa povedať, že som v ňom mohol zažiť všetky etapy. A cez všetky sa vinula stužka nádeje. Tú by som vám rád sprostredkoval svojím blogom.

Ráno to bola svätá omša. Volám ju Udalosť Srdca. Verím, že je to Prameň lásky a pokoja. Po nej sme mali spolu s našimi troma animátormi prípravu na prvé sväté prijímanie s deťmi z nášho sídliska. Je v nich toľko radosti a túžby po krásnom živote. A som rád, že vždy odchádzajú s úsmevom.

Po skončení prípravy som išiel krstiť jedného malého Marka. Tá radosť v tvári jeho rodičov a príbuzných a vzájomné povzbudenie sa k láske... "Ty si náš milovaný syn."

Sobášny obrad u nás v kostole. Dvaja mladí, ktorí v živote zažili aj odvhrnutie, aj dno, aj porážky, aj... a predsa túžia stále po láske. Bolo krásne vidieť ich ako veria v to, že láska je rečou ich šťastia a že oni môžu byť spolu šťastní. Veľmi som sa z nich tešil. Spýtal som sa ich, čo si na sebe cenia. A tie ich vyjadrenia boli pretkané úctou a vďakou jeden za druhého. Po sobášnom obrade sme sa spolu vybrali na hostinu. Lenže skôr akoby sme si sadli za stôl, telefonát: "Mohol by si ísť prosím zaopatriť jedného muža?" A tak len čo som požehnal jedlo a hostí na svadbe, sadli sme do auta a išli. Zobrali sme si potrebné, ale tam, kde sme prišli, bolo už neskoro... Starý pán už bol mŕtvy. Lenže udelil som mu aspoň pomazanie, ktoré je možné. Aspoň takto... Dobrý Boh a jeho milosrdenstvo sú väčšie ako naše prehry... Krásne boli slová jeho pani, ktorá sa o neho deväť rokov starala po jeho infarkte: "Nikdy mi nepovedal zlé slovo." Verím, že už je Doma.

Na svadobnej hostine bolo mnoho krásnych podelení a rozhovorov bez toho, aby sme hľadali na sebe niečo negatívne a to, čo nás rozdeľuje, skôr naopak. Krásne chvíle. Po nej hokej s mladými v jednom našom obľúbenom bare a rozhovory s nimi cez prestávky. "Podstatou života je byť šťastný a dávať to ďalej.", hovorí mi jeden mladý muž cez druhú prestávku a o chvíľu dodáva "je to v maličkostiach..."

A nakoniec ešte večer spoveď spolubrata kňaza...

Je to tajomstvo. Verím, že krásne. Verím, že v každý deň môžem vykonať niečo, čo vleje troška svetla a úsmevu do životov ľudí okolo mňa. A za to Ti dobrý Bože ďakujem... Za malého Marka, ktorý prekročil hranice tohto nášho sveta. Za Janku a Andreja, ktorí sa rozhodli v ňom kráčať spoločne. A aj za pána Gustáva, ktorého si si z tohto sveta zobral k sebe Domov... A aj za toľkých a toľké...

Majte krásne a šťastné dni v rámci tých možností, ktoré sú vám dané. S úctou, spolucestujúci... salezián, kňaz.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?