Ani neviem, ako sme sa spoznali... Asi sme sedeli v našom skateparku spolu s jedným mojim drahým priateľom, popíjali červené víno, fajčili Lucky Strike a pozerali na Mesiac. Bavili sme sa o živote, o smrti, o Bohu i o Led Zeppelin. Bolo to fajn. O krátky čas môjmu drahému priateľovi zomrel brat. Potom život šiel ďalej svojou cestou. Do neznáma, ako väčšinou... Znovu sme sa stretli, kedy tedy...
A ako to tak býva, bolesť a zúfalstvo ľudí spájajú. A tak sme sa stretli s Jakubom znova po smrti jedného jeho kamaráta. Prijal ju, hoci veľmi trpel. Jeho citlivé srdce to znášalo veľmi ťažko, ale našiel oporu v jednej kamarátke. Už to vyzeralo všetko fajn a na dobrej ceste a aj jeho umelecký potenciál znova rástol a my sme sa stretali. Chalani zo skateparku a ja salezián, kňaz. Kedy tedy, kde tu. Raz sme tak spolu veselo jamovali v jednej našej krčmičke. On na harmoniku, Lukáš na gitarke a ja sóla do toho všetkého... Takmer sme to tam celé roztancovali. Ale toho dobrého býva niekedy tak pomenej ako krásy uprostred špiny... A už aj v ten večer. Išli sme domov, keď si Jakub musel odbehnúť. Telefonát... Vrátil sa veľmi smutný. Tej kamarátke, čo mu pomáhala zomrel jej veľmi dobrý priateľ. Keď bolesť, tak poriadna. "Prečo?" To bola tá otázka. Smútok... Prečo?
Dnes kráča ďalej.
Boli sme s celou partiou na jednom výlete. Šestnásti. Parádička. Pobehovala nám tam okolo chaty jedna líška. Milá. Bojazlivá. S dlhým chvostom Raz sme ako sochy stáli a pozerali na tú čistú nevinnosť a krásu. Potom sa, on, Jakub pýtal majiteľa chaty len jednu otázku... "aké ste jej dali meno?" Majiteľ povedal niečo, ale Jakub ju nazval po svojom... "Scarlett".
Prečo to celé? Bolesť i nádej. Plač i smiech... Život...
Ak môžeš, nemaj srdce plné hnevu. Maj v ňom cit pre to dobré a krásne. Skrátka, buď človekom, ktorý verí, lebo nie je sám. A hlavne maj nádej.
Ďakujem Ti, Bože za neho i za toľkých iných a toľké iné, v ktorých srdciach čítam toľko neopakovateľnej krásy. Amen.
+
