Konečne pokoj v duši

Autor: Róbert Flamík | 17.3.2016 o 10:25 | Karma článku: 6,79 | Prečítané:  1084x

Poznáme sa už dlhšie, ale takúto prosbu ešte na mňa nemal. Bola to tá prosba, ktorá duši dáva pokoj a rozhodnosť. Prosba o spoveď. O zmierenie sa sa Bohom, sebou, ľuďmi okolo seba...

Pamätám si, ako sme spolu šli do lesa. Spolu s jednou partiou mladých. Opisoval mi svoj život. Pády i vstávania. Zrady i priateľstvá. Na jeho i mojom obľúbenom mieste sme si dali pivko, šli na jeho chatu, zaskákali si na trampolíne a život šiel ďalej.

Občas som mu napísal. Len tak. S povzbudením, s modlitbou. Občas sme sa stretli pred omšou, občas na nej, občas v lese. A život šiel ďalej.

Minulý týždeň mi písal, či by som nemal čas ho vyspovedať. Rád. Prečo nie. Ale on, že už je tomu dvadsať päť rokov. Ale to nevadí. Veď verím tom, že Boh má väčšiu trpezlivosť a lásku, než si vôbec ja len viem predstaviť.

A tak prišiel. Poctivo pripravený s hriechmi na papieri v starej modlitebnej knihe. Poctivo. Úprimne áno Bohu a nie zlu. Jasne. Čestne. A ten pokoj a radosť. To odpustenie je liekom, ktorý duši dáva novú chuť žiť. Milovať. Snívať. Nebáť sa. Ísť za svojimi snami odvážne a bez strachu. 

Ďakujem Ti za neho. Žehnaj ho, prosím.

Pokoj s vami. +

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

ROZHOVOR

Zosnulá Jaroslava Blažková: V Kanade som žila náhradný život

V tomto smutnom svete treba vyhľadávať jagavé momenty.


Už ste čítali?