Začali sme v Humennom. Hrali sme tam dva koncerty našich žalmov pre školu, nie veľké, ale o to úprimnejšie a naplnené takým ozaj krásnym ľudským i Božím. Milí ľudia, priateľskí... Potom spoločný obed a vyrazili sme ďalej. Miestom, kam sme mali ísť bola liečebňa a domov pre postihnuté deti. Už nás tam čakali. Privítali nás piesňou. Toto bolo pre mňa veľmi silné. Ako tam sedeli, tie deti, ktoré ich rodičia nechceli alebo nevládali prijať, ako sa smiali, ako nám tlieskali, usmievali sa, tešili... Tam som sa cítil ako medzi anjelmi a toto sme pocítili asi všetci štyria... Potom znovu spievali, dali nám darčeky... Oveľa viac sme dostali, než sme dali... Ďakujeme.
Nasledovali Michalovce. Tam sme hrali u tamojších saleziánov v ich kostole. Opäť veľmi pekné prijatie, veľmi milí ľudia. Krásna atmosféra plná radosti a vzájomného dopriatia. Najprv sv. omša a po nej koncert. Ďakujeme...
V sobotu sme začali v domove dôchodcov v Humennom. Opäť čosi veľmi nadčasové. Tí ľudia tam na prahu večnosti... Sestričky, ktoré sa o nich s toľkou láskou starali. A ich potlesk... "Radi by sme vám zatlieskali viac, ale nevládzeme, sme už takí slabí..." A na konci ako si jedna milá starká sadla za klávesy a spustila a oni s ňou..., to sa zapisuje hlboko do duše. Ďakujeme.
Večer sme hrali v kostole na Trojke v Humennom. Predtým sv. omša a potom naše hranie a podelenie sa. Milí vzácni ľudia plní ochoty a prijatia. Krásne momenty. Ako si malý Samko s nami zaspieval jeden žalm a potom v náruči svojej maminy zadriemal... Krásne, plné pokoja a lásky. Ďakujeme.
A nakoniec nedeľa. Tam sme najprv mali sv. omšu u saleziánov v ich útulnom stredisku a potom sme hrali a spievali pred ďalšou sv. omšou i po nej. Radosť, povzbudenie sa, prijatie... Vonku dopadali kvapky dažďa na sivú krajinu, vnútri prekvitala tichá radosť... Ďakujeme.
A náš posledný koncert bol v Snine. Väčšina z nás tam bola po prvý raz. Nevedeli sme, čo nás čaká... Ako sme tam prišli do chrámu, kde sme mali hrať, zostali sme v úžase. Veľký a veľkolepý. Odrazu sa človek cíti taký malý... A potom koncert, dosť veľa ľudí, mladších, detí i starších i rodiniek... Mamina, ktorá počas koncertu tancovala so svojím maličkým v náručí... Krásne. Plní vďaky, sympatickí, radostní ľudia. Potom nás pozvali do ich cirkevného centra voľného času. Krásne priestory naplnené láskou a službou ku iným. Nádhera dobra. Ďakujeme.
Ďakujem Ti dobrý Bože za všetkých tých vzácnych ľudí, ktorí nám boli takým silným povzbudením...
Pokoj s vami. +