Mladí. Všeličo sa píše, vidí a hovorí. Možno ponúknem iný pohľad a možno poteší...
Dvaja mladí muži. Nemuseli by, ale každý piatok prídu, aby odovzdali kus svojho srdca iným. Nachystajú hry, pripravia pár myšlienok, zabavia sa s chalanmi, vypočujú si ich. Pritom pracujú, jeden z nich aj študuje na výške, ale ten čas si nájdu. Po tom všetkom zavezú chalanov domov. Majú čas, majú chuť, majú v sebe odvahu byť darom a prekračovať hranice svojho strachu...
Dievčence, pubertiačky. Plné svojich snov, protirečení, zaľúbení, túžob... Ale každý piatok prídu a sú tu pre mladšie kamarátky. Majú pre ne čas, pripravia si hry, vymýšľajú im nápady, výlety, sú pre nich. Nemuseli by. Mohli by svoj čas tráviť inde a s inými. Často krát to nemajú ľahké, ale nevzdávajú sa... Prekračujú hranice svojich neistôt...
Mladí muži a ženy. Prichádzajú sem ku nám. Aby načerpali, aby sa učili na gitaru, aby slúžili pri tréningoch hokejbalu, aby cvičili divadlo, ktorým potešia iných, aby sa učili nové piesne, ktoré iným urobia radosť, aby mali čas pre svojich mladších kamarátov a kamarátky, aby sa v tichu kostola učili, že láska je odpoveďou na ich otázky... prekračujú hranice dneška, aby verili v zajtrajšok...
Aj tohoto sme súčasťou. Sme ponorení v jednom krásnom sne o ich šťastí, ktoré sníval aj (už od včera) blahoslavený Titus Zeman, salezián, kňaz... Mohol by som pokračovať, je toho oveľa viac... Ale hádam inokedy.
Pokoj s vami.